V kruhoch filmových fanúšikov sa v týchto dňoch nehovorí takmer o ničom inom ako o príchode pokračovania filmu Joker na plátna kín. Legendárny komiksový zločinec s tvárou Joaquina Phoenixa, ktorému jeho stvárnenie vynieslo aj Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, sa v novom príbehu stretne so svojou osudovou láskou. Nie náhodou ju stvárni speváčka Lady Gaga – tvorcovia sa rozhodli film obohatiť o muzikálové vystúpenia, ktoré nám pomôžu do mysle komedianta (alebo šialenca?) Jokera nahliadnuť ešte o čosi hlbšie než v prvej časti z roku 2019.

Názov nového filmu znie Joker: Folie à Deux a kiná na celom Slovensku ho premietajú práve v týchto dňoch. Viete však, čo francúzska fráza z názvu znamená?

„O folie à deux som si veľa čítala, aj medicínsku literatúru,“ hovorí Lady Gaga, ktorá stvárňuje Lee Quinzel, Jokerovu spolupacientku v Arkhamskej štátnej nemocnici. „Niektorí ľudia to označujú za dvojité šialenstvo. Iní za stav, keď dve osoby, ktoré majú psychózu, ju odovzdajú jedna druhej, a tak veria zdieľanej predstave, zdieľanému preludu a tento svoj prelud, túto svoju vymyslenú predstavu bránia za každú cenu.“

Aby takéto „zdieľané šialenstvo“ medzi hlavnými postavami fungovalo, musia si ich hereckí predstavitelia porozumieť. V prípade Phoenixa a Gagy sa to očividne podarilo. Herec spomína na spoluprácu so speváčkou mimoriadne pozitívne: „Zistil som, že jednoducho nemá ego a že je navyše prudko odhodlaná, aby všetko dobre klaplo. Bol to ohromný zážitok – mať v projekte niekoho, kto bol ochotný ísť do každej scény naplno, nech nás priviedla kamkoľvek. Myslím si, že nie je veľa hercov, ktorým je príjemné takto pracovať, keď sa veci menia z minúty na minútu, keď skúšate rôzne verzie. Ale ona bola nachystaná na všetko.“

Herecké výkony si pochvaľujú aj prví diváci a diváčky – na benátskom filmovom festivale si film počas svetovej premiéry vyslúžil dokonca jedenásťminútový potlesk publika! Slovenskému publiku snímku režiséra Todda Phillipsa, ktorý je aj autorom prvého Jokerovho filmu, prináša distribučná spoločnosť Continental film. Vychutnať si ju môžu aj v prémiových formátoch IMAX, 4DX a D-BOX.

VYJADRENIE REŽISÉRA

„Keď sme v roku 2018 nakrúcali prvého Jokera, vôbec sme si nepredstavovali, akú citovú stopu zanechá u divákov na celom svete. S Joaquinom sme sa síce neraz rozprávali o pokračovaní, ale nikdy nie vážne – to sa zmenilo, keď sme videli reakcie na Arthurov príbeh. Ale vedeli sme, že ak pokračovanie urobíme, budeme musieť ísť úplne na hranu, urobiť niečo rovnako šialené a nebojácne, ako je Joker. Tak sme so Scottom Silverom napísali scenár, v ktorom sme dopodrobna rozobrali pojem identita. Kto je Arthur Fleck? A kde sa berie hudba, ktorú v sebe objavil?“

O tom, ako nadviazali na prvý film, aby v tom druhom vytvorili niečo úplne nové…

„Vrátili sme sa k tomu, čo sa nám na prvom filme naozaj páčilo, a jednou z tých vecí sú Arthurove predstavy, jeho vnútorný život. Preto sme mali pocit, že v pokračovaní si môžeme dovoliť urobiť prakticky čokoľvek.“

„Keď sa vám naskytne príležitosť rozvinúť niečo, ako je Joker, poviete si, že môžete urobiť vlastne hocičo, napríklad niečo, čo bude výzva aj pre nás samotných, tým myslím Scotta a mňa ako scenáristov, mňa ako tvorcu a Larryho [Shera] ako kameramana. Kam až môžeme zájsť, kam sme sa dosiaľ nikdy neodvážili?"

O príbehu a témach, všeobecne o filme…

„Je ťažké vysvetliť, o čom film je, bez toho, aby sme hovorili konkrétne, ale v zásade je to príbeh o identite. Je to príbeh o tom, kto je Arthur Fleck a kto je Joker, aspoň jeho vlastnými očami. A čo to znamená musieť prijať seba samého a svoju vlastnú podstatu? Čo on napokon musí bezpodmienečne spraviť. Myslím si, že tento film je nekonečne viac plný nádeje než prvý film o Arthurovi. Ten prvý bol trochu tematicky podobný, čo sa týka neustáleho boja medzi Arthurom a jeho tieňovým ja. Ústredným motívom bolo, že všetci chodíme po svete s maskou na tvári, a čo sa asi stane, keď si tú masku dáte dole a budete sami sebou? V Arthurovom prípade to bolo naopak – až keď si masku nasadil, vyšlo na povrch jeho skutočné ja."

O tom, kde Arthura nachádzame vo filme Joker: Folie À Deux…

Arthura nachádzame v ústave, očividne pod silným vplyvom liekov. Chceli sme, aby bol úplne disociovaný a aby sa s divákom znova spojil až vtedy, keď zbadá [postavu Lady Gagy] Lee. Takže nám prišlo správne, aby dovtedy nerozprával. A jeho prvá replika vo filme je aj tak „Môžem si zapáliť?“, čo nám prišlo úplne namieste.

O tom, ako tvorcovia prišli na výraz „folie à deux“…

„Keď sme si so Scottom robili výskum ohľadne duševných chorôb vo všeobecnosti a o rôznych druhoch ochorení, v jednej z kníh (myslím, že v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch IV), sme narazili na výraz „folie à deux“, čo je vlastne taký pojem spoločného šialenstva. Do filmu to môžete pretaviť rôznymi spôsobmi. Môžete si povedať, že jasné, ide o spoločné šialenstvo medzi nimi dvoma. Alebo je medzi Arthurom a Jokerom jeho vlastné vnútorné folie à deux? Podľa mňa to závisí od toho, akými očami na film nazeráte, viete?“

O angažovaní Lady Gagy a využití jej umeleckých kvalít popovej speváčky…

„Povedali sme si, že ak máme využiť hudbu vo filme tak, ako sme to napokon urobili, tak osoba, ktorá obsadíme po Joaquinovom boku musí tú hudbu priniesť so sebou. Divákom má navyše dávať zmysel nielen to, že tá osoba so sebou prináša hudbu, ale aj to, prečo spieva a prečo práve teraz? Snažili sme sa vyhnúť tomu, aby proste len z ničoho nič začala spievať. Vždy je na to dôvod, vždy je niečo, čo ju k tomu dotlačí. A nielen ju, ale samozrejme aj Joaquina. Vždy sa k tomu nejako prepracujú, aby to bolo pre film organickejšie. S ňou som už okrajovo pracoval, keď som bol producentom filmu Zrodila sa hviezda, spriatelili sme sa. Je to, samozrejme, obrovský talent. Takže keď sme začali so Scottom písať scenár, už sme mysleli na ňu.“

„Dôležité však bolo, aby Lee nebola profesionálna speváčka, niežeby sme chceli, aby nespievala dobre, lebo ona ani nie je schopná spievať zle, a o to sme tak či tak nestáli. Joaquin takisto nespieva zle. Kľúčom k tomu celému bolo skôr to, aby spev vychádzal z emocionálneho miesta, nie z technického. Možno je to trochu príliš hrubozrnný pohľad, ale veľa sme sa s ňou o tom rozprávali. Pre profesionálnu speváčku je veľmi ľahké oprieť sa o techniku, ale my sme chceli, aby sa spoliehala viac na emócie.“

O nakrúcaní hudobných čísel naživo, a ako to ovplyvnilo hudbu vychádzajúcu z emocionálnejšieho miesta…

„Presne toto mám na mysli, že to nemôžete nahrať v štúdiu mesiac a pol pred nakrúcaním filmu a očakávať od hercov, že budú mať v tej pesničke emóciu, akú mať majú. Takže jediný spôsob, ako sa to dalo vyriešiť, bolo spievať to naživo v daný deň na danom pľaci. Jasné, že to zvládla, je to profesionálna speváčka. Myslel som si, že Joaquina presvedčíme ťažšie, alebo že bude preňho ťažšie to tak urobiť. Ale ako takmer vždy, úplne ma odrovnal. Vždy. On proste… dokáže všetko.“

O tom, že hudba je kľúčovým prvkom príbehu…

„O tomto sme hovorili dokonca ešte predtým, než sme začali hovoriť o pokračovaní. O tom nápade som hovoril s Joaquinom už skôr, že Arthur má v sebe hudbu, že má v sebe akúsi vervu a romantiku, dokonca už aj v prvom filme. A myslím si, hoci naozaj nerád hovorím za Joaqina, že práve toto ho veľmi ovplyvnilo už pri prvom filme, táto predstava, že Arthur má v sebe hudbu. Najviac to vidno, keď tancuje v kúpeľni, ale aj na jeho pohyboch počas celého filmu. Takže nám to prišlo ako logický bod, z ktorého sa odraziť.“

O animovanej sekvencii vo filme…

„Napadlo mi, že je dôležité, aby z filmu presakoval pocit, že väzni si tam vlastne prevádzkujú blázinec, tak sme sa rozprávali o akomsi začiatku v štýle Looney Tunes a o tom, aká by asi bola naša vlastná verzia, keby v tej dobe robili animáky o Jokerovi. Čo keby sme uviedli jeden diel, ale ten by bol tematicky o tom istom, o čom je prvý film, a takisto trochu o tom, o čom je celý tento film, teda o Arthurovi a jeho tieni."

HEREC JOAQUIN PHOENIX O FILME

O tom, kedy a prečo sa objavil nápad na pokračovanie Jokera…

„S Toddom sme sa začali rozprávať o novom príbehu, ktorý by sme mohli vyrozprávať cez našu postavu, možno v polovici nakrúcania prvého filmu, teda dávno pred jeho uvedením do kín. Obaja sme už vtedy mali pocit, že s touto postavou môžeme toho preskúmať oveľa viac. A mne sa páči aj myšlienka a aj tá výzva pokračovať v príbehu, no nachádzať iné tóny, s ktorými sa dá pohrať.“

O tom, že jeho postava Arthur Fleck má v sebe hudbu…

„V prvom filme sme objavili momenty, ako Arthur a Joker chodia svetom, ktorý bol akoby hudobný, múzický, zvláštne graciózny, akoby sa ich pohyby riadili nejakým rytmom. Hudba, ktorú počúval, hudba v jeho hlave mala v sebe akúsi nostalgiu, a z tej sme počas nakrúcania objavovali čoraz viac a viac.“

O spolupráci s Lady Gagou v úlohe Lee Quinzelovej…

„Zistil som, že jednoducho nemá ego a že je navyše prudko odhodlaná, aby všetko dobre klaplo. Bol to ohromný zážitok – mať v projekte niekoho, kto bol ochotný ísť do každej scény naplno, nech nás priviedla kamkoľvek. Myslím si, že nie je veľa hercov, ktorým je príjemné takto pracovať, keď sa veci menia z minúty na minútu, keď skúšate rôzne verzie. Ale ona bola nachystaná na všetko. Má ohromný hlas a ohromné vibrato a mne napadlo, že pre niekoho takého talentovaného musí byť ťažké tieto veci ovládať, no videl som, ako sa cez to prácne preniesla, ako pochopila, že Todd chce z tej postavy vyžmýkať nefalšovanosť v spôsobe, akým spieva, a na tom ona naozaj tvrdo pracovala. Výsledok bol v každom momente a zakaždým presne taký, aký mal byť.“

SPEVÁČKA A HEREČKA LADY GAGA O FILME

O, tom ako reagovala na scenár, a o jej prvých pocitoch z roly Lee vo filme Joker: Folie À Deux…

„Keď som si prečítala scenár, môj prvý pocit bol, že sa teším na to, koľko mám priestoru na zahranie postavy. Mala som pocit, že hoci scenár mal svoj jasný zámer a bolo jasné, že pôjde o love story, tak spôsob, akým ten príbeh rozpovieme sa nebude podobať na nič, čo ktokoľvek z nás dovtedy robil či videl. A to znamenalo aj to, že Lee by mala byť postava, akú sme dovtedy nevideli. Preto jedna z vecí, ktoré sa mi na scenári páčili najviac, bola realistickosť jej postavy.“

O tom, že Harley Quinn je známa z komiksov a televízie, a ako sa jej postava od nej líši…

„Jasné, že som sa zamýšľala nad všetkými dovtedajšími existenciami Harley Quinn, ale tešila som sa, že stvárnim Lee v Toddovom a Joaquinovom svete. Ich svet v Jokerovi bol úplne iný ako ostatné, ktoré sme dovtedy videli a zažili. A príbeh Arthura Flecka, príbeh zrodenia Jokera je mimoriadne precítený a emocionálny. Vedela som, že aj Lee musí byť ukotvená v tom istom druhu ľudskosti, ak má ten film zafungovať. Preto sme každý deň s Toddom a Joaquinom pracovali na tom, aby sme v takom divokom filme a takom divokom príbehu dokázali ukázať jej ľudskosť.“

O tom, kde je Arthur vo svojej mysli, keď spozná Lee…

„Myslím si, že Arthur je na začiatku filmu v príšernom stave. A tiež si myslím, že Todd sa snažil do filmu pretaviť niečo hlboké o systéme a spôsobe, akým ten systém ľudí ubíja. Preto podľa mňa na začiatku filmu vidíme, že Arthur vlastne ani nežije. A ich prvé stretnutie je náznakom, že nádej ešte nezomrela.“

O tom, čo sa jej najviac páčilo na stvárňovaní Lee…

„Objavovať zákutia osobnosti Lee ma nesmierne bavilo a povedala by som, že každodenná úzka spolupráca s Toddom a Joaquinom mi totálne otvorila oči, pokiaľ ide o filmotvorbu. Prišla som na to, že už len keď prichádzam na scénu, viem, že objavím v postave niečo nové. Každý totiž máme v sebe zabudované akési predsudky voči postave, akoby sme presne dopredu vedeli, čo postava utiahne. Takže áno, bola to zábava.“

O tom, že aj na spontánnosti treba zapracovať…

„Ten valčík sme skúšali celé mesiace. Všetky svoje pesničky som sa učila celé mesiace, ako aj Joaquin. Ale snažili sme sa tým veľmi nezväzovať, lebo sme boli na jednom veľkom umeleckom ihrisku a až strih rozhodoval o finálnej podobe filmu, takže na pľaci sme ešte nemuseli vyrývať rozhodnutia do kameňa. Síce sme sa pripravili, no potom sme (sa) išli hrať.“

O tom, čo znamená výraz „folie à deux“…

„O folie à deux som si veľa čítala, aj medicínsku literatúru. Niektorí ľudia to označujú za dvojité šialenstvo. Iní za stav, keď dve osoby, ktoré majú psychózu, ju odovzdajú jedna druhej, a tak veria zdieľanej predstave, zdieľanému preludu a tento svoj prelud, túto svoju vymyslenú predstavu bránia za každú cenu.“

ZAUJÍMAVOSTI O NAKRÚCANÍ

Film bol nakrútený za celkom 75 dní (z toho 66 dní v Los Angeles a deväť v New Yorku/New Jersey).

Film sa nakrúcal poväčšine chronologicky (len s pár výnimkami), čo je na dnešné produkčné pomery vzácny luxus.

Nakrúcalo sa na niekoľkých scénach v štúdiách Warner Bros. – 10, 16, 17, 20, 24 a 18, ako aj na scénach 42 a 43 v priľahlých štúdiách Universal Studios.

Exteriéry sa nakrúcali primárne v New Yorku (budova súdu na ulici Centre Street č. 60), na „Jokerových“ schodoch v Bronxe a v New Jersey (exteriér ústavu Arkham v Belleville). Interiér aj exteriér väznice Arkham bola zväčša vybudovaný, ale sčasti bola využitá budova v jednej nezávislej lokalite v L.A.

Keďže sa nakrúcalo väčšinou v štúdiu, produkcia mohla rýchlo skákať z jednej scény do druhej, ak si to kreatívne zmeny v daný deň vyžadovali.

Scéna väznice Arkham s maximálnym stupňom stráženia bola navrhnutá tak, aby sa zotreli hranice medzi pacientom a väzňom.

Neúnosné množstvo práce si vyžiadal imidž Arkhamu ako realistickej, 100 rokov starej inštitúcie. Detaily ako odhalené potrubia, elektrické vedenie, staré radiátory a opotrebovanosť múrov a podláh podčiarkujú vizuálnu autentickosť prostredia.

Mark Friedberg vytvoril so svojím tímom pre mesto Gotham hotovú mestskú infraštruktúru so všetkým urbanistickým plánovaním, aké má mesto mať. Základná infraštruktúra Gothamu obsahuje aj plány a mapy rôznych systémov – diaľnic, obchvatov, metra, ciest a všetkého dopravného značenia.

Oficiálny názov Jokerových schodov  je „Shakespeareove schody“, ale po úspechu Jokera sa tieto schody už bežne označujú za Jokerove a stali sa obľúbenou zastávkou turistov, z ktorých mnohí tu reprodukujú Jokerovu slávnu tanečnú sekvenciu.

Spievané pasáže sa nahrávali naživo počas nakrúcania, nič sa nespievalo na plejbek.

Vopred nahrané skladby sa používali len pri skúškach – všetky piesne boli napokon nahrané naživo s klavírnym sprievodom. Herci mali v uchu slúchadlo, cez ktoré počuli živý klavír a komunikovali s hudobníkmi a režisérom Toddom Phillipsom. Sprievod ďalších nástrojov bol doplnený až v rámci post-produkcie.

V celom filme hralo 2 000 ľudí, ktorí prešli maskérňou.

V niektorých sekvenciách, v ktorých boli stvárnené predstavy postáv, bol použitý upravený Jokerov oblek z prvého filmu.

Hlavné kamery, ktorými sa nakrúcalo, boli kamery Arri Alexa 65, čo sú najväčšie digitálne kamery na svete, a používali sa spolu s objektívmi rôznych značiek. Okrem toho sa nakrúcalo aj kamerami Arri Mini LF, Sony Venice 2 a Red Komodo.

Kameramanské oddelenie pod vedením hlavného kameramana Lawrencea Shera si na začiatok zobralo viac ako 200 rôznych objektívov od rôznych výrobcov, ktoré postupne osekali na 21 a tie upravili tak, aby im čo najviac vyhovovali, pokiaľ ide o teplo, ostrosť, atď. Objektívy boli od výrobcov Nikon, Canon, Leica a Arri. 

rNUlife.sk / TS, foto Continental film, Warner Bros. Pictures