Čierny štvrtok: Pred 95 rokmi sa začala veľká hospodárska kríza

Dňa 24. októbra 1929, známeho ako Čierny štvrtok, sa začal krach na burze v New Yorku, ktorý spustil celosvetovú hospodársku krízu. Tento deň je považovaný za symbolický začiatok najhoršej ekonomickej krízy 20. storočia. Krach burzy na Wall Street spôsobil stratu dôvery v trhy a spustil panické výpredaje akcií, čo viedlo k obrovským stratám pre investorov.

V doterajšej histórii došlo na svete k mnohým väčším či menším ekonomickým krízam. Za jednu z prvých možno považovať "tulipánovú horúčku" alebo "tulipánovú krízu", ktorá prepukla v Holandsku v roku 1637. Po takmer 300 rokoch otriasla svetom ďalšia. Spôsobil ju krach na Newyorskej burze, pričom išlo o prvú ekonomickú krízu, ktorá ovplyvnila takmer všetky krajiny sveta. Vo štvrtok 24. októbra uplynie od začiatku svetovej hospodárskej krízy 95 rokov.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia prežívali Spojené štáty zlaté časy. Darilo sa ekonomike, priemyselné mestá prosperovali, zahraničný obchod rástol, bežní Američania prežívali americký sen. Ešte 3. septembra 1929 vytvorila newyorská burza cenných papierov (NYSE) historický rekord. Jej index Dow Jones Industrial Average dosiahol úroveň 381,17 bodu. Pritom do tretieho desaťročia 20. storočia vstupoval index so 60 bodmi.

^{Niekoľko týždňov cestovala začiatkom roka 1936 Dorothea Langeová po Spojených štátoch, aby pre organizáciu Farm Security Administration ako fotografka dokumentovala dosahy hospodárskej krízy na život ľudí. Keď jedného marcového dňa pri kalifornskom Nipome náhodou narazila na provizórny tábor kočujúcich príležitostných robotníkov hľadajúcich prácu, medzi asi troma tisíckami jeho zúbožených obyvateľov ju zaujala mladá žena, matka siedmich detí.
„Akoby ma k nej pritiahla nejaká magnetická sila. Neviem už, ako som jej odôvodnila moju prítomnosť, na nič sa ma však ani nepýtala. Povedala mi len, že má 32 rokov a že ich jedinou obživou je zmrznutá zelenina z okolitých polí a vtáky, ktoré deti ulovia,“ spomínala neskôr fotografka. V provizórnom stane žijúcu Florence Owensovú, tak sa mladá vdova volala, zvečnila aj s jej deťmi na niekoľkých snímkach. Poslednou bol portrét, ktorý autorka nazvala Kočujúca matka.
Fotografia ženy, obklopenej svojimi deťmi, ktorej sa v tvári zračí utrpenie, beznádej a strach z budúcnosti, hovorí nielen o ťažkom ľudskom osude, ale stala sa aj symbolom jedného obdobia. Obdobia, počas ktorého rovnaké alebo podobné pocity ako Florence sužovali milióny ľudí po celom svete. Obdobia, ktoré sa do dejín zapísalo ako veľká hospodárska kríza. Snímka Dorothey Langeovej nazvaná Kočujúca matka sa stala symbolom veľkej hospodárskej krízy, ktorá zachvátila celý svet. Library of Congress/Dorothea Lange}

Kruté vytriezvenie a koniec amerického zázraku prišiel v osudný "čierny štvrtok" 24. októbra 1929. V centre svetového finančníctva na newyorskej Wall Street prepukla panika, zmizli nákupné príkazy a zostali iba ponuky na predaj. Každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa z minúty na minútu stávali bezcenným kusom papiera. Len v prvý deň krízy sa majitelia zbavili 13 miliónov akcií, ktoré stratili až 40 percent svojej hodnoty. Celkovú stratu počas šiestich "čiernych dní" vyčíslili na 50 miliárd dolárov.

Následky krízy boli katastrofálne - banky krachovali a vkladatelia prichádzali o svoje úspory. V priebehu prvých desiatich mesiacov roku 1930 zbankrotovalo v Spojených štátoch 744 bánk a v tridsiatych rokoch asi deväťtisíc peňažných ústavov.

Do roku 1933, keď dosiahla depresia svoje dno, klesla priemyselná výroba v USA na polovicu a nezamestnanosť vzrástla z 1,6 milióna na takmer 14 miliónov ľudí bez práce. Všetko to v Spojených štátoch spôsobilo dovtedy nevídanú paniku. Ľudia páchali samovraždy, skákali z budov, nevedeli sa vyrovnať s tým, že prišli o svoje úspory a majetky.

^{Počas niekoľkých dní došlo k masívnemu prepadu cien akcií, pričom viac ako 16 miliónov akcií zmenilo majiteľa za rekordne nízke ceny. Tento náhly prepad nielenže zničil majetok mnohých ľudí, ale postupne viedol k obrovskému poklesu priemyselnej produkcie, rastu nezamestnanosti a celkovému ekonomickému kolapsu, ktorý zasiahla nielen Spojené štáty, ale aj celý svet.
Veľká hospodárska kríza spôsobila masovú chudobu, nezamestnanosť a zmenila politické a ekonomické systémy v mnohých krajinách. Trvalo takmer desať rokov, kým sa svetové ekonomiky začali zotavovať, a jednou z najväčších zmien, ktoré po kríze nastali, bola väčšia regulácia finančných trhov. Foto: Wikimedia Commons/Dorothea Lange}

Medzi príčinami krízy sa spomínajú napríklad necitlivé vládne zásahy do ekonomiky, vznik pochybných akciových spoločností, premrštené ceny akcií, dobrodružná úverová politika bánk, nesprávne hodnotenie rastu americkej ekonomiky či neopodstatnená vieru ľudí v to, že prosperita potrvá naďalej.

Kríza v USA, ktoré boli najväčším svetovým veriteľom, mala domino efekt a rozšírila sa do sveta. Zasiahla všetky odvetvia - priemysel, bankovníctvo, poľnohospodárstvo, obchod. Najviac sa prejavila v dovtedy priemyselne najrozvinutejších krajinách v Nemecku, v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, v Kanade, v Japonsku. Zvlášť kruto dopadla na Československo, kde pokles priemyselnej výroby predstavoval až 40 percent. Počet ľudí bez práce vzrástol v priebehu rokov 1929 až 1933 zo 42.000 na takmer milión nezamestnaných.

Čierny štvrtok sa dodnes pripomína ako varovanie pred rizikami neudržateľného rastu na finančných trhoch a dôležitosti stabilnej a regulovanej ekonomiky.

rNUlife.sk