Internet, počítače, mobily a sociálne siete sa stávajú bežnou súčasťou nášho života. Veľmi progresívny technologicko-vedecký digitálny vývoj čoraz viac a radikálnejšie zasahuje do všetkých oblasti ľudských činností. Záleží na každom majiteľovi, ako technické vymoženosti účelne využíva alebo nimi získava závislosť, čiže systematicky si zdravotne škodí.

Pri častom používaní sa z toho stane digitálna droga aj si možno spôsobiť digitálnu demenciu, teda odumretie určitých mozgových častí. Na nedávnej prednáške Vplyv digitálnych technológií na ľudský mozog a následnej besede v bratislavskom Českom dome to potvrdil Martin Jan Stránský (1956), ktorý sa predstavil poslucháčom: „Povolaním som neurológ a internista. Stále som na fakulte americkej Yale University, aj keď trvalo žijem a pracujem v Prahe. Mojím záujmom sú práva pacientov a zefektívnenie systémov zdravotnej starostlivosti. Mojou špecializáciou je vývoj ľudského mozgu: ako myslí, ako sa rozhoduje, ako sa posilňujú alebo ničia niektoré jeho bunky. Prednášam po celom svete hlavne o negatívnych vplyvoch moderných technológií a sociálnych sietí na mozog, najmä u detí, ale aj o vývoji spoločnosti z hľadiska jej dôsledkov v budúcnosti. Na Slovensku som mal kľúčovú úlohu pri zákaze mobilných telefónov v školách. Som rád, že váš súčasný minister školstva na to kladne zareagoval a ste na tom lepšie ako my v Česku.“

Mnohé deti aj dospelí sme si zvykli na neustále spojenie s modernými technológiami, ktoré nám pomáhajú pri učení, v práci, uľahčujú život aj nás zabávajú. Prežívame s nimi čoraz viac času, čo je veľmi pohodlné a príjemné. Niekedy je to s nimi až také úžasné, že varovania expertov nechceme vôbec počuť. No existuje čoraz viac odborníkov, ktorí v súvislosti s technológiami hovoria aj o závislosti, hlúpnutí, klesaní IQ, i o tom, že náš mozog sa zmenšuje a že budúce generácie začnú degenerovať.

„Moderné technológie nás vyzývajú na to, že riešia veci za nás. Najmä digitálne technológie, sociálne siete a internet. Až 98 percent informácii nám ponúka Google a META, čo predstavuje návykovú pascu, stávame sa ich otrokmi. Robíme aktivity, ktoré len stimulujú náš mozog do určitej úrovne, ale nenabáda nás to premýšľať, diskutovať a riešiť veci. Štandardizované testy vzdelanosti v rôznych krajinách za ostatných 15 rokov potvrdili každoročne horšie výsledky, čiže hlúpnutie žiakov. Treba si uvedomiť tento negatívny vplyv a vytvoriť určité kritériá na používanie digitálnych technológii pre deti, je to podstatné pre vývoj mladej generácie. Počítače sú dobré, aby sme našli fakty a informácie, ale potom ich treba vypnúť. Na Slovensku deti strávia priemerne šesť hodín denne s modernými technológiami, u starších 13 až 18 ročných je to ešte viac. Nie je vhodné, aby deti tak dlho pozerali do obrazovky, sledovali videohry a surfovali na internete pre zábavu. Aj preto je u starších deti 70-percentný nárast úzkosti, depresie, agresivity, k čomu veľmi prispieva i nebezpečná šikana medzi nimi. Sociálnu izoláciu veľmi zvýšila covidova pandémia, keď boli zatvorené aj školy a nariadená digitálna výučba z domu. Deti padli úplne do regresie nielen intelektuálnej, ale aj spoločensko-psychologickej a stratili schopnosť medzi sebou hovoriť,“ povedal Stránský.

Podľa neho je už dlho známe, že nevhodne používanie technológií negatívne menia mozog, škodia jeho vývoju, vzdelávaniu, duševnej pohode, medziľudským vzťahom aj pracovnému výkonu. Vie sa to roky, ale debata o tom sa zintenzívňuje až v poslednom období. Videohry aj sociálne siete sú naprogramované tak, aby človeku navodili pocit slasti a v mozgu prebieha neurochemický mechanizmus, ktorý nevedie k ničomu prospešnému a potrebné procesy na lepšie myslenie sú utlmené. V určitých prípadoch až tak, že mozog začne prechádzať procesom atrofie, keď jeho časti sa scvrknú alebo úplne zmiznú. Stratia sa tiež neurologické spojenia a neurochemické procesy, ktoré súvisia s prepojením mozgových centier participujúcich na myslení a mozog doslova hlúpne. Neurotransmiter dopamín je dôležitý pomocník pri vytváraní dlhodobých spomienok, prispieva k zvýšeniu produkcie proteínov prostredníctvom jedinečnej signálnej dráhy. Dopamín sa často označuje za neurotransmiter dobrej nálady, či ide o radosť zo športového víťazstva a iného úspechu, uspokojenie z chutného jedla alebo o snahu dosiahnuť cieľ. Dopamín je kľúčový pri schopnosti zažiť potešenie, udržať si motiváciu a cítiť odmenu, je životne dôležitý aj pri učení sa a formovaní trvalých spomienok.

„Predstavte si, že mozog je ako veľká knižnica alebo telefónna ústredňa s množstvom špecifických anatómnych pamäťových častí, ktoré sú medzi sebou pospájané ako veľká pavučina. Magnetickou rezonanciou vieme v mozgu merať hladinu dopamínu a vidieť, ako dramaticky stúpa na určitých trasách súvisiacich so slasťou. Keď sledujem niekoho, kto na sociálnych sieťach trávi sedem hodín denne, na magnetickej rezonancii sa mu rozsvieti určitá časť mozgu. Ak tam dám pacienta, ktorý berie heroín, rozsvieti sa mu rovnaká časť. Mozog má iba jednu trasu slasti, čiže mobilné telefóny sú digitálny heroín a digitalizácia je toxický produkt. Jej vynálezcovia nedovolili svojim deťom hrať sa s mobilom,“ prezradil neurológ.

Rodičia majú podľa Stránskeho najvýznamnejšiu úlohu v dostupnosti a používaní mobilu svojich deti. Nielen tým, že im ho kúpia, záleží aj na tom, kedy ho deťom dajú a ako ho obmedzujú v školskom veku. Odporúčanie svetovej zdravotníckej organizácie je – žiadne obrazovky deťom do dvoch rokov. Rozumnejší rodičia svojim potomkom nedajú mobil v predškolskom veku. Iní sa tvária ako pokrokoví a doprajú ho deťom, nech sa hrajú a nemusia sa im venovať. Pritom si neuvedomujú, že participujú na deštrukcii vlastných detí, vytvárajú im digitálnu závislosť, čiže podobne ako by im kupovali heroín či inú drogu.   

rNUlifesk / Text PAVOL ERDZIAK, foto: Facebook