Významnú udalosť v českej histórii - 400. výročie bitky na Bielej hore pripomína výstava Cesta na Horu v novej budove Národného múzea v Prahe, kde potrvá do konca júna 2021. Zobrazuje život v 17. storočí, vtedajšiu politickú, náboženskú a spoločenskú realitu, veľmocenské ambície, situáciu vo vládnucom rode Habsburgovcov, údel vojakov na oboch bojujúcich stranách či samotný priebeh bitky, ktorá je prvýkrát multimediálne spracovaná.

Expozícia v dvoch sálach predstavuje tému Bielej hory v dvoch rovinách. Prvá približuje obdobie rokov 1618 – 1621 v kontexte predchádzajúceho vývoja rudolfinskej doby a udalosťami 30-ročnej vojny. Druhá je pohľadom na povojnové obdobie, venuje sa najmä českému nekatolickému exilu v národnom príbehu 19. a 20. storočia.Dlhoročný náboženský konflikt katolíkov a protestantov vygradoval v máji 1618 defenestráciou.

Z okien Starého kráľovského paláca na Pražskom hrade stavovskí povstalci vyhodili dvoch miestodržiteľov Jaroslav Bořitu a Viléma Slavatu i pisára Filipa Fabriciusa. Tento okamih sa považuje za začiatok stavovského povstania v Čechách aj za impulz na začatie tridsaťročnej vojny (1618 – 1648). Spor českých protestantských stavov s katolíckym panovníckym rodom Habsburgovcov vyvrcholil v auguste 1619 na zasadaní zástupcov generálnych stavov v Prahe, ktorí zvolili za českého kráľa Fridricha V. Falckého. Súčasne zosadili z trónu Ferdinanda II., ktorý sa nevzdal zámeru skoncovať s českým odbojom a jeho vojsko posilnené armádou Katolíckej ligy vyrazilo v septembri 1620 na Prahu. K rozhodujúcej bitke došlo 8. novembra 1620 na Bielej hore. Početnejšie spojenecké vojsko si rýchlo poradilo s asi 21 000 stavovskými mužmi. Porazený Fridrich V. utiekol s rodinou do Holandska.

Praha kapitulovala a otvorila brány nepriateľským vojskám. Tie ju plienili a drancovali, tak ako i dediny a mestá v jej okolí. Stavovské povstanie, ktoré sa začalo defenestráciou 23. mája 1618 ukončila poprava jeho organizátorov na Staromestskom námestí v Prahe 21. júna 1621. Medzi 27 obeťami habsburského násilia bol lekár, politik a filozof slovenského pôvodu Ján Jessenius. Víťazstvom na Bielej hore si panovník, rímskonemecký cisár Ferdinand II. upevnil moc. Čechy sa takmer na 300 rokov stali súčasťou habsburskej monarchie. Naopak, sila českej šľachty bola veľmi oslabená, v krajine silnel vplyv cudzincov, ktorých cisár dosadzoval na významné miesta a zavládla tvrdá rekatolizácia.

Podľa historikov táto bitka katolíkov s evanjelikmi celkom zmenila kurz českých dejín a natrvalo sa zapísala do pamäti národa ako jeden z najtragickejších momentov. Hoci trvala len dve hodiny znamenala koniec českého stavovského odboja proti cisárovi Ferdinandovi II. a dôsledkami na niekoľko storočí výrazne ovplyvnila domácu históriu. Po bitke veľká časť českej šľachty odišla do exilu a jej majetok bol skonfiškovaný.

V expozícii sú dobové zbrane, maľby, rytiny, sochy a iné tematické umelecké diela. Medzi nimi exkluzívny a veľmi cenný pozlátený ozdobný pohár so smaragdami v tvare jarabice z norimberskej dielne Jörga Ruela († 1636), či habánskou keramikou vytvorený tanier s monogramom a erbom rodu Kapounovcov zo Svojkova, ktorý sa zapojil do stavovského povstania a prišiel o svoj majetok. Návštevník spozná presun vojsk medzi Rakovníkom a Prahou, môže vojsť do cely, odkiaľ väzni išli na popravu. Cela je architektonicky upravená podľa zachovanej podoby na Staromestskej radnici. Raritným exponátom je kópia meča s menami 27 vodcov stavovského povstania, akým ich legendárny kat Jan Mydlář popravil. Podľa dobových prameňov táto poprava na námestí trvala päť hodín. Bitka na Bielej hore inšpirovala umenie, literatúru a film, čo potvrdzuje výstava. Medzi filmami sú dva (Lekár umierajúceho času, Česť a sláva) v hlavnej úlohe s Rudolfom Hrušinským, ktorý sa narodil pred sto rokmi 12. 10. 1920. 

rNUlife.sk / Pavol Erdziak