Podoba lyžovačky počas zimy 2020/21 je horúcou témou týchto dní. Riešenie spájajúce ochranu zdravia a podporu cestovného ruchu sa stále hľadá.
Lyžiarske strediská TMR využili nástup ochladenia a od 20.novembra začali s umelým zasnežovaním na svahoch v Jasnej a vo Vysokých Tatrách. Samotné otvorenie stredísk sa uskutoční vo chvíli, keď to umožnia snehové podmienky a súhlasné stanovisko odborných orgánov – Pandemickej komisie vlády SR a Úradu verejného zdravotníctva SR. Odborníci sa nastaveniu podmienok venujú práve v týchto dňoch. Všetci sa zhodujú v tom, že dôležitú úlohu v blížiacej sa zimnej sezóne zohrá testovanie verejnosti.
Strediská prevádzkované spoločnosťou Tatry mountain resorts, a.s.(TMR) už na jeseň informovali o pripravenosti podieľať sa na vládou organizovanom komunitnom testovaní antigénovými testami raz za tri týždne s cieľom zlepšiť celkovú situáciu. „Boli sme pripravení umožniť testovanie počas vybraných dní priamo v strediskách aj napriek tomu, že veľká časť lyžiarov s tým nesúhlasila. S testovaním nemáme problém, ale dnes sa veľa hovorí o každodennom testovaní všetkých prichádzajúcich lyžiarov, čo si nevieme technicky predstaviť. A najmä ľudí by to od lyžovačky skôr odradilo alebo vyhnalo na lyže za hranice. A to hlavne vtedy, ak nikde inde v okolitých krajinách takáto podmienka nebude. Musíme nájsť najlepšie riešenie pre krajinu i cestovný ruch,“ uviedol predseda predstavenstva TMR Igor Rattaj. Lyžiarske strediská preto očakávajú v prvom rade prakticky vykonateľný a finančne realizovateľný návrh opatrení. Tie by mali pomôcť stabilizovať situáciu a dopriať ľuďom bezpečnú zimnú domácu dovolenku. Zároveň by sa tak znížilo riziko importu nákazy zo zahraničných destinácií s horšou epidemiologickou situáciou.
Situácia s lyžovačkou v okolitých krajinách sa vyvíja rôzne. V Poľsku vláda nastavila jasné pravidlá, za akých budú môcť strediská fungovať, v Českej republike sa na nastavení pravidiel pracuje, v Rakúsku trvá lock-down a po ňom by strediská pri dodržiavaní preventívnych opatrení podľa doterajších informácií mali byť v prevádzke. V žiadnej z týchto krajín povinnosť testovania vždy pred nástupom na lyžovačku nebola oznámená.
Ešte pred definitívnym nastavením podmienok zo strany odborných orgánov pripravili strediská TMR viacero preventívnych opatrení: nadštandardné antibakteriálne olepy v prevádzkach, presunutie zamestnancov z iných segmentov firmy a vytvorenie špeciálnych pracovných miest na usmerňovanie návštevníkov v strediskách, riadenie nastupovania na lanovky, prípravu priestorov na možnosť občerstvenia v exteriéroch, vytváranie koridorov na dodržiavanie rozostupov, pravidelný režim dezinfekcie objektov a zariadení, ako aj ďalšie opatrenia na ochranu hostí i zamestnancov.
Obrovské výpadky tržieb pre pandémiu COVID-19. Slovensku chýbajú aj Poliaci
Oveľa väčší problém pre TMR je prakticky totálny výpadok poľských turistov, na ktorých stoja najmä areály na Slovensku. „Oblasť Sliezska bola zatvorená. Už teraz vidíme na našich areáloch, hoteloch a akvaparkoch, že slovenský klient ich neuživí,“ vysvetľuje Čeněk Jílek, ktorý bol pred povýšením do vedenia TMR práve generálnym riaditeľom Špindlerovho Mlyna.
Samotný Špindlerov Mlyn v Česku prišiel len v prvej vlne pandémie pre karanténu asi o mesiac lyžovania, čiže v tržbách o necelý milión eur. Medzi októbrom 2018 až 2019 dosiahlo stredisko obrat 16 miliónov eur. Čísla za celú TMR, ktorá okrem Česka a Slovenska operuje aj v Poľsku a Rakúsku, však budú za rok 2020 oveľa horšie.
"Tržby sú horšie ako minulý rok. Lanovky vo Vysokých Tatrách majú pokles asi o dvadsať percent. Celkovo je v Tatrách menej ľudí. Statusy o ich preplnenosti vôbec nie sú pravdivé", povedal v septembri pre Hospodárske noviny Igor Rattaj. "Zatiaľ máme v hrubom zisku za celý holding, vrátane Rakúska, Poľska, a Česka, prepad okolo desať percent. Zo stredísk majú najväčší prepad Vysoké Tatry, lanovky a hotely, a potom Tatralandia. Ide najmä o dôsledok toho, že návštevnosť Poliakov, ktorá je každoročne veľmi vysoká, je na minime", doplnil Rattaj.
Igor Rattaj
Na konci apríla prevzal manažérske vedenie celej TMR hlavný akcionár a najvýraznejšia postava skupiny, finančník z okruhu skupiny J&T Igor Rattaj. Na poste tak vymenil dlhoročného generálneho riaditeľa Bohuša Hlavatého. „Chcel som si to do istej miery zobrať do vlastných rúk a urobiť tie zásadné škrty, ktoré si môžem zo svojej pozície a autority hlavného akcionára dovoliť,“ povedal Rattaj pre Hospodárske noviny.
Rattaj preskupil a zúžil vedenie jednotlivých firiem TMR, zrušil niektoré oddelenia, prepustil stovky ľudí a obmedzil investičné projekty. Napríklad developerské a realitné aktivity má prevziať sesterská skupina J&T Real Estate, kým TMR by sa mala sústrediť na hlavný biznis, ktorým je prevádzka vlekov a lanoviek.
„Bolo to extrémne náročné obdobie. Ale nemali sme na výber,“ dodáva Rattajova pravá ruka Čeněk Jílek.
V júni potom TMR oznámila, že kupuje spoločnosť 1. Tatranská a s ňou jedno z najpopulárnejších slovenských stredísk Štrbské Pleso s jeho šiestimi zjazdovkami a šiestimi lanovkami a vlekmi. „Na Štrbskom Plese spolupracujeme už dlhé roky, preto zmluvu vnímam ako logické zavŕšenie našich doterajších aktivít,“ komentoval podpis zmluvy Rattaj.
Spory s politikmi
Prípadný development Štrbského Plesa (skupina má plány aj na Chopku či v Tatranskej Lomnici) však skritizoval nový minister životného prostredia Ján Budaj. Na Štrbskom Plese podľa neho „nehrozia“ žiadne ďalšie lanovky, zjazdovky či výstavby komerčných objektov.
Kritike zo strany novej vlády čelí Igor Rattaj aj v ďalšej oblasti. Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová spochybnila cenu za dátové centrum v Bratislave, ktoré, ako povedala „ideme kupovať od nejakej finančnej skupiny“ (portál aktuality.sk upozornil, že 95 percent vlastní Igor Rattaj) „a ideme ho kupovať za 37 miliónov eur.“ Remišová dodala, že sa nebudú kupovať predražené a zbytočné veci.
Napokon, známy bol aj spor s bratislavským samosprávnym krajom, ktorý už získal väčšinu vo firme Regionálne cesty Bratislava, kde sa vytvorila strata tri milióny eur. Mestskí poslanci kritizovali, že služby firmy boli počas pôsobenia Igora Rattaja ako minoritného akcionára, podľa nich drahé. Župan Juraj Droba sa dohodol s Igorom Rattajom o odkúpení celého 32-percentného podielu od minoritného akcionára za symbolických 0,1 eura.
rNUlife.sk / Marián Galajda, TMR /* DM