Roman Ondak nás po dvadsiatich rokoch pozýva zažiť reinštaláciu svojho kultového diela SK Parking, konšteláciu siedmich škodoviek zaparkovaných v slepej ulici pred Kunsthalle Bratislava. Pozýva zamyslieť sa nad tým, čím je ešte dnes, a zároveň na tejto ulici, toto dielo aktuálne. Je to práve stále existujúcou priepasťou medzi Východom a Západom, ktorá zostáva naďalej súčasťou nášho geografického priestoru, či napokon zrkadlením stavu budovy, pred ktorou sa dielo nachádza, ako aj niektorých inštitúcií v nej?

Škodovky boli pôvodne vystavené v roku 2001 v rámci výstavy Ausgeträumt... (Dosnívané...) vo viedenskej galérii súčasného umenia Secession. Výstava mapovala umenie východnej Európy desať rokov po páde železnej opony. Zaparkované škodovky (zo 70-tych až začiatku 90-tych rokov) za výstavným priestorom Secession, v centre Viedne, okoloidúcich znervózňovali, vyvolávali asociácie nebezpečenstva a prebudili latentnú driemajúcu xenofóbiu.

Ondak dielom SK Parking radikálne, a zároveň celkom nenápadne, zvýraznil nerovnomerne rozdelené mocenské vzťahy ovládajúce umelecké scény i celú geopolitickú realitu, v ktorej krajiny bývalého Západu užívali a dodnes užívajú vyšší status a privilégiá ako ostatní.

„Celá akcia vtedy prebehla aj vďaka pomoci mojich priateľov, ktorí mi pomáhali škodovky nájsť a aj odšoférovať do Viedne. Na druhej strane bola skupina priateľov z viedenského Secessionu, ktorí tento nápad podporili a dali mu priestor. Malé revolúcie musíme spoločne zažínať takmer každý deň, ak chceme aby sa veci zmenili k lepšiemu. To, zdá sa, platí dodnes.“ spomína Roman Ondak.

Zaujímavá je aj paralela SK Parking v súčasnej Bratislave: autá parkujú na exponovanom, privilegovanom mieste v centre mesta, kde môžu parkovať iba vyvolení. Podobne to bolo i vo Viedni, a aj práve preto škodovky vyvolávajú otázky, nevôľu, ale aj zvedavosť. Dielo je kontroverzné tentokrát z pohľadu verejnej diskusie o parkovacej politike mesta tým, že je situované práve na Treskoňovej ulici v centre Bratislavy.

SK Parking je aktuálne aj v kontexte fungovania štátnych kultúrnych inštitúcií v našej krajine, ktoré častokrát pôsobia ako z obdobia socializmu či tesne po ňom. „Toto je aj prípad Kunsthalle Bratislava sídliacej v Dome umenia, ktorý je prepojený s praktikami bývalého režimu par excellence. I samotná Kunsthalle funguje v rámci ťažkopádnych byrokratických mantinelov verejnej správy, ktoré sú častokrát ťažko zlučiteľné s potrebami a ideálom dynamickej progresívnej prevádzky, ktorá sa od nej očakáva. Dedičstvo starého socialistického režimu dosiaľ neopustilo ani jej budovu. Mnohé jej zákutia a fungovanie dýchajú atmosférou časov, do ktorých sa datuje výroba prezentovaných škodoviek.“ konštatuje Lýdia Pribišová, kurátorka výstavy.

_______________

Roman OndAk (*1966, Žilina, Slovensko) je v súčasnosti považovaný za jedného z  najvýraznejších predstaviteľov neokonceptuálnych stratégií. Svojím nezvyčajným umeleckým postojom patrí k najvýznamnejším výtvarníkom posledného desaťročia. Vo svojej vizuálnej tvorbe nanovo využíva realitu sveta – jej inscenovaním či kontextuálnymi posunmi. Diváka upútava neustálymi protirečivými presunmi významov na miestach, kde zvykneme očakávať niečo stereotypné. Jeho diela a inštalácie oslovujú divákov najintenzívnejšie práve touto kvalitou premenlivosti.

Roman Ondak študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1988 – 1994, prof. D. Fischer), absolvoval viaceré študijné a rezidenčné pobyty ako napr. na Slippery Rock University v Pensylvánii (1993), bol štipendistom DAAD Berlín (2007 – 2008). Žije v Bratislave. Svoje projekty prezentoval na samostatných výstavách v kolínskom Kunstvereine (2004); Tate Modern v Londýne (2006), v Pinakothek der Moderne v Mníchove (2007); v MoMA v New Yorku (2009); v Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris v Paríži; v Deutsche Guggenheim v Berlíne (2012); v Museo Reina Sofia v Madride (2013) atď. Vystavoval na Berlínskom bienále (2010); bol viackrát zaradený do hlavnej medzinárodnej výstavy na Bienále v Benátkach (2003, 2011), tamtiež pre Český a slovenský pavilón realizoval mimoriadne úspešný projekt LOOP (2009), na základe čoho sa stal nominantom prestížnej Hugo Boss Prize (2010). Z medzinárodných výstav: Manifesta 1, Rotterdam (1996); Aspekten – Positionen (1949 – 1999); Museum moderner Kunst, Viedeň; After the Wall. Moderna Musseet, Štokholm (1999); Manifesta 3., Ľubľana (2000); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est. Centre Pompidou, Musée National d'Art Moderne, Paríž (2010);  Documenta, Kassel (2012); Une histoire, art, architecture et design, des années 80 à aujourd'hui Paris, Centre Pompidou, Musée National d'Art Moderne, Paríž (od 2014) atď. Zastúpenie v zbierkach: MoMA, New York; Guggenheim Museum, New York; Centre Pompidou, Musée National d'Art Moderne, Paríž; Pinakothek der Moderne, Mníchov; Tate Modern, Londýn; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; zahraničné a domáce súkromné zbierky atď.

rNUlife.sk / Lila Rose, PR KHL