Projekt Slovenský disent mapuje príbehy a udalosti obdobia prelomových spoločenských zmien na zložitej ceste k demokracii v rokoch 1968 - 1989. Disent nemal iba jednu tvár, tvorili ho katolíci, umelci, intelektuáli, ale aj ekológovia, študenti a ďalší nenápadní hrdinovia. Súčasťou pripravovaného projektu je vznik webovej platformy www.slovenskydisent.sk, ktorá ponúkne viacero pohľadov na tému disentu, určenej študentom, pedagógom, ale aj pre širokú verejnosť.

Príprava a realizácia projektu prebieha v niekoľkých fázach, jednou z nich bola i organizácia pilotných diskusno-prezentačných podujatí na stredných školách v rôznych regiónoch, počas ktorých tvorcovia získali cennú spätnú väzbu o tom, ako u študentov rezonujú kľúčové pojmy „disident, underground, subkultúry, zakázaná činnosť“, ale i to, ako študenti vnímajú hodnotu slobody, priateľstva a aké sú morálne dilemy dnešných mladých ľudí.

„Projekt upozorňuje na časť histórie, ktorá je menej exponovaná a nenájdeme ju v učebniciach dejepisu. Pridanou hodnotou projektu sú práve interaktívne školské podujatia spojené s premietaním a diskusiou, kde majú študenti možnosť debatovať s mladou generáciou filmárov, historikov a novinárov,“ povedala producentka Barbara Janišová Feglová. Pilotná časť prebehla počas júna na gymnáziách v Pezinku, Trnave, Banskej Bystrici a vo Zvolene, ďalšia séria vzdelávacích aktivít na stredných školách bude pokračovať na jeseň.

„Pripomínať si tému disentu na Slovensku v období tzv. normalizácie, teda v 70. a v 80. rokoch, považujem za mimoriadne dôležité. Málokto už dnes vníma, že komunistický režim generoval mnoho problémov, a to nielen katastrofálny stav životného prostredia, technologické zaostávanie či nevýkonnú ekonomiku. Jeho najhoršou stránkou bol nedostatok slobody, čoho symbolom bola nielen železná opona na hraniciach so Západom, ale aj príbeh slovenského disentu. Životné osudy ľudí, ktorí sa dokázali postaviť režimu, sú názorným dôkazom toho, ako boli na Slovensku porušované základné ľudské a občianske práva ako aj náboženské slobody,“ povedal Peter Jašek z Centra výskumu obdobia neslobody, Ústavu pamäti národa. Podľa neho sú skutočné príbehy z obdobia normalizácie integrálnou súčasťou moderných slovenských dejín, pretože nám výrazne pomohli vybojovať slobodu v novembri 1989. „Treba nám pripomínať a zdôrazniť, že táto sloboda sa rodila z obetí nevinných ľudí, ktorí kvôli represiám režimu nemohli naplniť svoje životné túžby,“ dodal historik.

Podujatia na školách využívajú rôzne formy prezentácie, vizuálnych a archívnych materiálov ako aj premietanie ukážok z dokumentárnych filmov generácie mladých filmárov. Študenti majú možnosť dozvedieť sa viac o motivácií filmárov zaujímať sa o minulosť, prípadne i to, ako dnes postupujú mladí novinári pri spracovaní historickej témy a overovaní informácií. Prezentácia tiež približuje študentom, ako to vyzeralo v škole počas obdobia normalizácie, aké boli aktivity Štátnej bezpečnosti alebo napríklad, kto bol Marcel Strýko a ako fungoval košický underground.

Organizátorov po pilotných podujatiach zaujímala aj spätná väzba študentov. “Aj keď nie som fanúšik dejepisu, oceňujem tému aj formu spracovania prezentácie, dozvedel som sa nové pojmy,” uviedol jeden zo stredoškolákov. “Snažím sa byť sama sebou a neviem si predstaviť, že by mi niekto diktoval, ako mám vyzerať alebo, akú hudbu mám počúvať – ako to mali ľudia počas normalizácie,” zaznela ďalšia z reakcií. “Páčila sa mi myšlienka, že sloboda nebola a nie je samozrejmosťou,” reagoval študent. „Aj v našej rodine boli prenasledovaní ŠtB kvôli náboženskému presvedčeniu, som rád, že sa o tejto téme teraz dozvedáme aj v škole,” spojil študent osobnú skúsenosť s tým, čo sa dozvedel vďaka novej prednáške na tému disent.

Vedúca Ateliéru dokumentárnej tvorby na VŠMU, autorka námetu filmu Komúna a dramaturgička Ingrid Mayerová vysvetľuje, prečo je dôležité hovoriť s mladými ľuďmi o histórii inak: „Malé individuálne dejiny konkrétnych ľudí veľkú históriu netvoria, ale ju cez svoje príbehy prežívajú. Každý z nás vo svojom každodennom živote odráža historické udalosti a procesy, ktorými sú predovšetkým politické dejiny.“ Na stretnutiach so študentami hovorila aj o tom, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa mnohým nežilo zle. „Každý dostal byt v paneláku, kto chcel, kúpil si Škodovku. Každý mal zhruba rovnaký plat, pred Vianocami boli dostať mandarínky a na 1. mája boli aj banány. Viacerí sa uchýlili do „vnútornej emigrácie“, vytvárali si s priateľmi ostrovy bezpečia. Tí, ktorí mali v sebe potrebu vyjadriť svoj nesúhlas, samovoľne sa formovali do združení a aktivizovali sa prostredníctvom cirkvi, prostredníctvom ochranárskych organizácií, alebo sa sformovali do zoskupenia len tak spontánne, ako napríklad Marcel Strýko a košické Nace okolo neho.“

Projekt prináša svedectvá ľudí a skúsenosti profesionálov z rôznych oblastí, ktoré nám môžu pomôcť vnímať túto tému komplexnejšie a s presahmi do našej súčasnosti. Obsah stránky  bude kontinuálne pribúdať a fanúšikom poskytne rôzne výstupy a žánre, ako sú reportáže, videá, rozhovory, podcasty.

Projekt pripravuje občianske združenie CHARACTER - Film Development Association v partnerstve s produkčnou spoločnosťou HITCHHIKER Cinema v spolupráci s kolektívom autorov a tvorcov, platforma bude svoj obsah a aktivity rozširovať aj počas školského roka 2021/2022.

rNUlife.sk / Zuzana Golianová