„Nič na svete nikdy nie je izolované od zvyšku sveta,“ hovorí Marion Neumann vo svojom dokumentárnom filme Reč húb (The mushroom speaks). S touto vetou sa stretnete aj na plagátoch Jedného sveta, ktorý sa bude konať 5. – 11. novembra v kinách aj online. Vďaka filmom, ktoré má v programe, budete v kontakte s ľuďmi okolo seba aj na druhom konci sveta. A po minulom, výlučne virtuálnom ročníku, prinesie tento rok festival ľudí z rôznych kútov sveta dokonca aj naživo do bratislavských kinosál.

Nie je tajomstvom, že medzi utečencami je mnoho maloletých. Sú vo veku, kedy by mohli zažívať prvé lásky, objavovať tanečné kluby, chodiť na festivaly… Namiesto toho utekajú pred chudobou a vojnou. Svoju nádej vložili do Európy. Ibaže v súčasnosti sa v celej Európe postavili ploty a žiadať o azyl je takmer nemožné. Režisérky Eefje Blankevoort a Els van Driel tri roky sledovali a sprevádzali s kamerou niekoľkých chlapcov počas ich cesty do cieľovej krajiny. Videli, ako sa v extrémnych podmienkach priskoro menili na dospelých. Vznikol z toho experimentálne nakrútený príbeh Tieňohra (Shadow Game), ktorý na festivale osobne uvedie jedna z jeho autoriek – holandská režisérka Eefje Blankevoort. Ako sa formuje identita človeka, keď musí každý deň bojovať o to, aby prežil? Dokáže sa prispôsobiť svojmu novému domovu? Aj o týchto témach porozpráva počas diskusie po projekcii.

Na južnom okraji Sahary v meste Gao v štáte Mali sa nachádza stredisko pre migrantov. Malijský režisér Ousmane Samassekou tu natočil lyrický film Posledné útočisko (The Last Shelter), ktorý sprostredkúva osobné príbehy ľudí. Chcú sa buď vrátiť späť domov alebo ich čaká ešte dlhá cesta do neznáma. Sú tu aj dve tínedžerky z Burkiny, Esther a Kady. Majú iba pätnásť. „Čo budeš robiť v Alžírsku? Prostitúcia je jediná voľba.“ Nielen na takéto otázky musia nájsť odpoveď pred tým, ako sa vyberú cez púšť do Alžírska. Libanon je tiež jedným z posledných útočísk pre utečencov. Miestna novinárka Jana Barakat sa tu stretáva s identickými príbehmi, aké spoznáme aj z filmov uvedených na festivale Jeden svet. Porozpráva o nich na diskusii nazvanej Posledné útočisko: Odísť alebo zostať? Zhovárať sa s ňou budú aj Viola Ternényová z neziskovej organizácie Človek v ohrození, ktorá tu pôsobí už niekoľko rokov a Tomáš Bokor zo Slovak Aid Slovensko.

Každý sníva o inej krajine, kde by chcel žiť. Niekto sa rozhodne pre miesto, kde je dlhý, až mesiace trvajúci deň. Alebo naopak, nekonečná polárna noc sem-tam ožiarená polárnou žiarou. Tma pri rannej káve, tma pri obede, tma pri večeri. Ako sa tam dá žiť? Nielen o tom sa budú počas diskusie s názvom Azyl za polárnym kruhom rozprávať poľská reportérka a spisovateľka Ilona Wiśniewska a slovenská filmárka a pedagogička Viera Čakanyová. Ilona vo svojej reportážnej knihe Biele píše o obyvateľoch ľadového súostrovia Špicbergy na dohľad od severného pólu, kde tak trochu nečakane žijú ľudia z najrôznejších kútov sveta. Viera sa zas vo svojom filmovom dokumente Biela na bielej pozrela na opačný pól zeme – do Antarktídy.

V extrémnych podmienkach žijú aj ľudia na Slovensku alebo v Čechách. Predstavte si, že vyrastáte v ubytovni, kde máte spoločnú kúpeľňu s ďalšími obyvateľmi. V noci spíte na matraci s ďalšími súrodencami. Ste v neustálom hluku. Dôstojné bývanie sa stalo pre mnohých ľudí ťažko dostupné, až nedostupné. Využívajú to majitelia biednych ubytovní. Dokumentárny film Tomáša Hlaváčka Bývať proti všetkým (Bydlet proti všem) upozorňuje okrem iného aj na fakt, že sociálne byty môžu dostať iba ľudia, ktorí pracujú a platia nájomné. Rodiny v špirále chudoby sú však neustále zadlžené. Majú ľudia bez domova možnosť nájsť si dôstojné bývanie? Aké sú projekty sociálneho bývania na Slovensku? Aj o tom bude diskusia Kapitalks: Bývať proti všetkým a projekty sociálneho bývania, ktorú v spolupráci s občianskym združením Proti prúdu pripravuje magazín Kapitál. Zúčastní sa jej aj režisér Tomáš Hlaváček.

S predsudkami sa stretávame všade. Napríklad aj v našom blízkom okolí. Stretli ste sa niekedy s tým, že vám priatelia alebo rodina nedôverovali, keď ste sa rozhodli pre životnú zmenu? Podobnú skúsenosť má aj hrdina časozberného dokumentu talentovaného debutanta Jindřicha Andrša. Vo filme Nová šichta sa baník rozhodol byť programátorom. Tomáš Hisem totiž prišiel po 25 rokoch o prácu po tom, ako sa zatvorili ostravské bane. Režisér Jindřich Andrš film osobne uvedie a v rámci verejnej časti industry programu nazvaného Dni zmeny ponúkne tiež prípadovú štúdiu svojej úspešnej marketingovej kampane, zameranej na spoločenský dopad dokumentu.

Na festivale Jeden svet sa budete môcť osobne stretnúť a porozprávať sa napríklad aj s tvorcami filmu Slepice, virus a my Filipom Remundom a Ivonou Remundovou, režisérom snímky Rekonstrukce okupace Janom Šiklom a producentkou Alicou Tabery alebo s holandskou producentkou Hasse Een van de Jongens, ktorá bude tútorkou industry programu Dni zmeny. Vďaka online priestoru bude na festivale aj americký filmár Alan Berliner. Po premiére jeho filmu List vydavateľovi (Letter to the Edittor) bude mať v kine na filmovom plátne masterclass s moderátorom Petrom Kerekesom.

Festival Jeden svet sa koná pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla a Európskej komisie. Podujatie finančne podporil Audiovizuálny fond. Hlavným organizátorom je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Bratislavské projekcie, obohatené o stretnutia s filmármi a ďalšie špeciálne bonusy, sa uskutočnia v kinách Lumière, Mladosť a Klap Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, v kultúrnych centrách Nová Cvernovka a A4 – nultý priestor a na Filozofickej fakulte UK. Do online priestoru prenáša Jeden svet filmy v spolupráci s platformou DAFilms.sk. Projekt Jeden svet bez bariér podporila Nadácia mesta Bratislavy.

Za pomoc ďakujeme Katedre translatológie UKF v Nitre a študentom prekladateľstva Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

PROGRAM: https://www.jedensvet.sk/program/

rNUlife.sk / Lenka Kačmárová, Jeden svet