Hoci bol svetobežník, vždy sa rád vracal do kraja pod Tatrami, tam, kde prežil väčšiu časť svojho detstva. Podtatranská príroda výrazne ovplyvňovala život i dielo Ladislava Medňanského (Mednyánszkého), ktorý bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších maliarov 19. a 20. storočia. Od narodenia umelca svetového významu, uznávaného krajinkára, uplynie v sobotu 23. apríla 170 rokov.

Ladislav Medňanský (Mednyánszky), pokrstený ako Ladislav Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky, sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove do šľachtickej rodiny. Bol prvým z troch detí baróna Medňanského a jeho ženy Anny Márie rodenej Szirmayovej. Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala pod Tatry do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach (dnes súčasť Spišskej Belej).

Od útleho detstva mal podlomené zdravie, nemohol vykonávať žiadnu fyzickú prácu a bol pod neustálym dohľadom súkromných učiteľov. V Strážkach ho vyučoval viedenský maliar a grafik Thomas Ender. Odmalička rád kreslil, pričom sa traduje, že vedel skôr kresliť, ako rozprávať.

V roku 1872 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove, neskôr v rokoch 1873 až 1875, na parížskej École des Beaux – Arts. Nový rozmer v Medňanského umeleckom smerovaní znamenal jeho prvý pobyt v Barbizone (v roku 1877), dedine vzdialenej približne 60 kilometrov od Paríža, kde sa v 19. storočí sformovala silná maliarska krajinárska komunita tvoriaca priamo v prírode.

Ladislav Medňanský žil túlavým životom, tvoril striedavo v Strážkach, v Paríži, v Barbizone, v Budapešti, vo Viedni, ale aj v ďalších mestách i miestach. Veľa času strávil na cestách po Uhorsku, maľoval v okolí Budína a Vacova, Balatonu, absolvoval viaceré študijné cesty do Francúzska i Talianska, a navštívil aj Sedmohradsko.

I napriek tomu, že ateliér mal na parížskom Montmartri, neskôr vo Viedni a v Budapešti, každý rok sa zvyčajne v lete vracal na Slovensko. Príroda, krajina a ľud Slovenska ho sprevádzali od prvých akvarelov a kolorovaných kresieb až po posledné vyzreté prejavy jeho tvorby. Krajinárske inšpirácie, ktoré Medňanský čerpal v povodí Váhu, v okolí Popradu a v tatranskej prírode zobrazil v dielach ako napríklad Večer na pastve, Mesačná krajina s jazdcom, Čln na rieke Poprad, Belianske Tatry, Odmäk v horách.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar. Zachytil nielen hrôzy vojny, ale aj bežný život v táboroch, keď často spájal figurálny žáner s krajinárskym.

Poštová známka emisie Umenie s reprodukciou olejomaľby Ladislava Mednyánszkeho "Potok za humnami - na brehu" zo zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG) sa stala víťazkou prestížnej medzinárodnej súťaže o najkrajšiu poštovú známku sveta Grand Prix de l´Exposition WIPA 2005.

Maliar Ladislav Mednyánszky (Medňanský) zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov. Neskôr boli jeho pozostatky prevezené do Budapešti, kde je aj pochovaný.

Jediná stála expozícia maliara na Slovensku nazvaná Ladislav Mednyánszky a Strážky je umiestnená v kaštieli v Strážkach, kde mal jediný stály ateliér. Strážsky kaštieľ patril k najmilším miestam umelcových pobytov. Expozícia predstavuje výnimočné dielo maliara v jeho rôznorodosti i variabilite. Prezentovaný súbor diel pochádza priamo z kaštieľskej rodinnej pozostalosti, pričom je doplnený ďalšími nákupmi SNG zo súkromných zbierok.

rNUlife.sk