Hora Matky Božej patrí k najnavštevovanejším pútnickým miestam v Čechách. Nachádza sa v chránenej prírodnej lokalite Králický Sněžník na východe Pardubického kraja nad mestom Králíky blízko hranice s Poľskom. Obľúbený pútnický komplex z prelomu 17. a 18. storočia bol v rokoch 1950 až 1968 pre verejnosť neprístupný. Komunistická moc kláštor využívala ako koncentračné miesto pre rehoľníkov, ktorých tam násilne premiestnili z 13. na 14. apríla 1950 počas nočnej Akcie K na nútené práce pod štátnym dohľadom. Od roku 2018 je monumentálny areál národnou kultúrnou pamiatkou Českej republiky.            

Vznik pútnického miesta na dominantnom holom vrchu s nadmorskou výškou 760 metrov je úzko spätý s králickým rodákom Tobiasom Janom Beckerom (1646 - 1710). Ten v chlapčenskom veku sľúbil, že keď vyrastie postaví kostol Panny Márie. Bolo to v čase tridsaťročnej vojny, kedy chodil s deťmi z okolia v sprievode na vtedajšiu Lisú horu modliť sa a spievať mariánske piesne. Kostol začali stavať v roku 1696, vysvätili ho 21. 8. 1700, na hlavnom oltári Obraz lásky Panny Márie Snežnej sa stal srdcom pútnického miesta. Odvtedy sa vrch nazýva Hora Matky Božej. Becker sa stal kňazom a cisár Leopold I. ho vymenoval za biskupa Hradca Králové (1701). 

Zásluhou Beckera pri kostole Nanebovzatia Panny Márie pribudol (1704) kláštor servitov, služobníkov Panny Márie. Uzavretý areál má okolo nádvoria postavené ambony, ktoré slúžili ako prístrešky pre pútnikov. Atrakciou pútnického komplexu je od roku 1710 Kaplnka svätých schodov. Pietne miesto modlitby je kópia schodov, po ktorých zbičovaný Ježiš kráčal v sídle rímskeho miestodržiteľa v Jeruzaleme k súdnemu stolcu Pontského piláta, kde si vypočul ortieľ smrti. Z úcty k Ježišovi sa po 28-mich mramorových schodoch ide po kolenách, bočné schody slúžia na normálny zostup.

V roku 1710 na Horu Matky Božej prišlo okolo 10 000 pútnikov na čele s tromi grófmi a biskupom, aby požiadali o spasenie z moru. Pribúdali púte a na tie hlavné chodievalo vyše sto tisíc veriacich. Od roku 1883 štvorkrídlový kláštor vlastnili redemptoristi z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa. Tí sa museli odsťahovať (1950) a desať rokov tam bolo väzenie pre kňazov, ktorých potom vystriedali mníšky vo voľnejšom väzení. Po roku 1989 bol areál vrátený redemptoristom a začala sa jeho obnova.

O tú sa zaslúžil i králický rodák, nemecký dôchodca Franz Jentschke (1925 - 2018), ktorému hrozila amputácia nohy a po návšteve Hory Matky Božej (1988) sa zázračne uzdravil. Aj preto tam chodia mnohí nemocní. Jentschke založil nadáciu na obnovu pútnického miesta, v roku 2004 bol menovaný čestným občanom Králík. Redemptoristi organizovali ľudové misie do roku 2013, keď odišli duchovnú správu kláštora prevzalo biskupstvo Hradec Králové. Pred dvoma rokmi dokončili rozsiahle úpravy vstupu do kostola a kláštora. Odstránili prístavby z druhej polovice 20. storočia, do nových priestorov presťahovali informačné centrum a predajňu upomienkových predmetov. Schodištia sú vybavené rampami na bezbariérový prístup, sociálne zariadenia pri vstupe do areálu sú vhodné pre invalidný vozík.

Generálnou rekonštrukciou prešiel aj Pútnický dom so stravovaním, ubytovaním a konferenčnými priestormi, vynovená je i reštaurácia. V areáli sa konajú duchovné obnovy, kresťanské tábory, púte, víkendové pobyty pre rôzne kategórie záujemcov a iné podujatia.

Tohtoročný hlavný pútnický festival otvoria v nedeľu 14. 8. Hlavnou mariánskou púťou. V pondelok bude Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie a začne sa štvordňová púť rodičov, ktorí prišli o dieťa. Festival ukončia 21. 8. svätými omšami s generálnym vikárom mons. Janom Pasekom a rektorom pútnického kostola Karlom Moravcom.       

Z kláštora je premiestnená expozícia Pamätník obetiam internácie do centra Králík, do budovy Veľké námestie 367, kde sídlili eštebáci a polícia. Pamätník vysvätil biskup Duka 1. 3. 2022. Písomné, obrazové, osobné potreby, zabavené liturgické a obradné predmety i ďalšie dokumenty pripomínajú dobu neslobody v rokoch 1950 - 1961.

Centralizačný kláštor Králíky bol najväčším modelom kláštorného areálu v Československu, prešlo ním vyše 500 osôb, aj mnoho Slovákov. Návštevník zistí ako v roku 1948 vznikali komisie na dohľad nad cirkevnými spolkami a inými prenasledovanými, vytváranie nútených pracovných táborov, čo robila štátna bezpečnosť, ako prebiehala prevýchova väzňov a politické procesy končiace aj smrťou.

V audiovizuálnej miestnosti je ukážka kancelárie cirkevného zmocnenca a vyšetrovateľov ŠtB, iné miestnosti pripomínajú otrasné podmienky vo väzenských ošetrovniach a stiesnených celách odsúdených politických väzňov. Na inom poschodí budovy Východočeský pamätník colníctva predstavuje Finančnú stráž na území monarchie, dobu reforiem za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Tiež ako sa preclieval a pašoval tovar v 19. storočí i za prvej republiky, aké boli osudy ľudí a rodín pre ktorých bolo pašovanie jedinou obživou. Dozvedia sa o komisárovi Finančnej stráže Josefovi Němcovi, manželovi slávnej spisovateľky Boženy Němcovej. Exponáty potvrdzujú i colnú službu za socializmu a čo sa cez hranice bežne pašovalo.      

Králická oblasť je územie s najväčšou koncentráciou pozostatkov pevnostného systému z rokov 1935 - 1938, ten patril k najviac opevneným hraničným úsekom v Európe. Obsahoval 56 objektov ťažkého opevnenia s kompletným podzemím troch delostreleckých tvrdzí, 191 objektov rôzneho ľahkého opevnenia, množstvo sprievodných a prekážkových stavieb. Potvrdzujú to náučné chodníky Betónová hranica a Vojenská história Králiky, pechotné zruby, obrovské železobetónové bunkre, kilometre podzemných chodieb a rozsiahlych miestností, tiež tanky, plameňomety a iné zbrane vo Vojenskom múzeu Králiky ako nemí svedkovia nedávnej minulosti.   

PAVOL ERDZIAK, rNUlife.sk / titl.foto: sk.wander-book.com