Cenu Daphne Caruanovej Galiziovej za rok 2022 získali novinári Clément Di Roma a Carol Valade za dokument s názvom „Stredoafrická republika pod ruským vplyvom“.

Dokumentárny film, ktorý vznikol v koprodukcii spoločností Découpages a Arte G.E.I.E., bol po prvýkrát odvysielaný v rámci spravodajského magazínu Arte Reportage vo francúzštine, nemčine a angličtine. Neskôr ho zverejnila aj televízna stanica France 24 a francúzsky denník Le Monde.

Slávnostné odovzdávanie ceny sa uskutočnilo v tlačovej sále Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ktorá nesie meno Daphne Caruanovej Galiziovej. Otvorili ho predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola, podpredsedníčka zodpovedná za cenu Pina Picierno a generálny tajomník Medzinárodnej federácie novinárov Anthony Bellanger, ktorý zastupoval 29-člennú nezávislú európsku porotu.

Predsedníčka Metsola pri tejto príležitosti uviedla: „Cena Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku vysiela jasný signál. Európsky parlament stojí na strane pravdy, spravodlivosti a nezávislej žurnalistiky.

Silná demokracia potrebuje silnú tlač. Bez slobody tlače niet demokracie. Práva a slobody sú v Európe cieľom, za ktorý bojujeme, nie prekážkou.“

V období od 3. mája do 1. augusta 2022 zaslalo svoje mediálne príspevky viac ako 200 novinárov z 27 krajín EÚ. Porota z nich vybrala jedenásť súťažných príbehov, ktoré postúpili do užšieho výberu.

O víťazoch

Clément Di Roma je videokomentátor a fotoreportér spravodajskej televízie France24, ktorý pôsobí v Rwande. Začínal v roku 2019 ako spravodajca tlačovej agentúry Agence France-Presse (AFP) v Senegale. V rokoch 2020 až 2022 pôsobil v Stredoafrickej republike ako korešpondent pre televízne stanice France24 a TV5Monde. Z hlavného mesta Bangui informoval o volebnej kríze a ozbrojených útokoch povstaleckej koalície na hlavné mesto. O rok neskôr spolu s Carolom Valadem režíroval víťaznú reportáž „Centrafrique: le soft power russe“ (Stredoafrická republika pod ruským vplyvom).

Carol Valade je multimediálny reportér, ktorý sa už desať rokov špecializuje na Afriku. V roku 2018 sa na kontinent odsťahoval ako tlačový korešpondent a spolupracoval s medzinárodnými médiami ako RFI, AFP, TV5-Monde, Radio France či Le Monde. Precestoval celú západnú Afriku, aby informoval o politickej kríze v Guinei, o novej vlne epidémie eboly a masakroch z 28. septembra 2009. Okrem toho dokumentoval prispôsobovanie sa zmene klímy a vymieranie slonov. Neskôr sa usadil v Stredoafrickej republike, odkiaľ informoval o dôsledkoch občianskej vojny a ruskom vplyve, ktorý je námetom víťazného príbehu.

O víťaznom príspevku

Tento snímok je prvým dokumentárnym filmom Clémenta Di Romu a Carola Valadeho a zároveň vyvrcholením ich spravodajskej práce v Stredoafrickej republike v roku 2020. Krajina sa v tom čase zmietala vo vlne násilia, ktorú vyvolalo nové povstanie. Na bojoch sa podieľala aj Wagnerova skupina – tieňová armáda slúžiaca záujmom Kremľa. Di Roma a Valade pokračovali vo svojej investigatívnej práci v atmosfére narastajúcej nevraživosti voči francúzskym médiám a napriek tomu, že ich neustále sledovali ruskí žoldnieri, natočili krátke filmy a fotoreportáže pre viaceré medzinárodné tlačové agentúry. Pokračovali tým v práci svojich troch ruských kolegov Orchana Džemaľa, Kirilla Radčenka a Alexandra Rastorgujeva, ktorých zavraždili v Stredoafrickej republike počas vyšetrovania činnosti skupiny Wagner v roku 2018.

Obaja novinári urobili všetko preto, aby ochránili identitu svojich informátorov, ktorí upozornili na zločiny žoldnierov. V Stredoafrickej republike totiž „zmiznutie“ oponentov nie je ničím neobvyklým. Po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania sa im napokon podarilo získať aj dôveru aktérov ruskej propagandy v krajine. Dokument tak bez zaujatosti dáva hlas nielen obetiam žoldnierov, ale aj ich priaznivcom. Vďaka tomu môžeme lepšie porozumieť ako sa Rusku podarilo prevziať moc v krajine, k čomu prispela nenávisť voči Francúzsku. Autori dokumentu chceli dať priestor všetkým názorom v rámci druhej frontovej línie s Ruskom, ktorá sa aktuálne šíri v oblasti Sahelu tak vojensky, ako aj formou dezinformácií.

O ocenení

Cena Daphne Caruanovej Galiziovej vznikla na základe rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu v decembri 2019 na počesť maltskej protikorupčnej investigatívnej novinárky a blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá zahynula v roku 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej aute.

Cena sa udeľuje každoročne v deň výročia jej vraždy za výnimočný novinársky počin, ktorý prispel k podpore a ochrane základných princípov a hodnôt Európskej únie, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, dodržiavanie princípov právneho štátu a ľudské práva.

O cenu sa môžu uchádzať profesionálni novinári ako jednotlivci i tímy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Podmienkou je, aby zaslali príspevok, ktorý bol zverejnený alebo odvysielaný v jednom z 27 členských štátov Európskej únie. Ocenenie má podporovať profesionálnu žurnalistiku a poukázať na to, aká dôležitá je pri ochrane slobody, rovnosti a príležitostí.

O víťazovi rozhoduje nezávislá porota zložená zo zástupcov médií a občianskej spoločnosti z 27 členských štátov EÚ, ako aj zo zástupcov hlavných európskych novinárskych asociácií.

Ocenenie, spolu s finančnou odmenou vo výške 20 000 eur, je výrazom pevnej podpory investigatívnej žurnalistiky a slobodnej tlače zo strany Európskeho parlamentu.

V októbri 2021 získali Cenu Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku novinári, ktorý sa venovali projektu Pegasus pod taktovkou neziskovej organizácie Forbidden Stories.

Kto bola Daphne Caruanová Galiziová?

Daphne Caruanová Galiziová bola maltská novinárka, blogerka a protikorupčná aktivistka, ktorá podrobne informovala o korupcii, praní špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti, obchodovaní s občianstvom a súvislostiach medzi maltskou vládou a kauzou Panama Papers. Pre svoju prácu čelila prenasledovaniu a hrozbám, ktoré 16. októbra 2017 viedli až k vražde.

Daphne Caruanová Galiziová zomrela pri výbuchu bomby nastraženej v jej aute. Obrovská vlna nevôle, ktorá sa zdvihla v reakcii na postup štátnych orgánov pri vyšetrovaní jej vraždy, napokon viedla k odstúpeniu premiéra Josepha Muscata. Poslanci kritizovali zlyhania, ktoré sprevádzali vyšetrovanie jej vraždy a v decembri 2019 vyzvali Európsku komisiu, aby prijala náležité opatrenia.

rNUlife.sk / ZEPaEKnaSK