Ako vyzerala štedrá večera našich predkov

Kapor, šalát, vianočné oblátky a jabĺčko prerezané na „hviezdičku“.

Presne tak vyzerá Štedrá večera v mnohých domácnostiach aj dnes. V minulosti bola v mnohých regiónoch ešte o niečo bohatšia. Naši predkovia totiž síce žili skromnejšie, no štedrá večera pre nich predstavovala najhonosnejšie jedlo celého roka.

Vianoce našich predkov: Darom bolo slovo, vinš i štedrá večera,
V minulosti sa pred Vianocami v domácnostiach upratovalo, počas Štedrého dňa nikto nelenil. Darčeky ako ich dnes poznáme neexistovali.

Každé jedlo na Štedrom stole malo svoj význam

Množstvu potravín naši predkovia pripisovali rôzne schopnosti. A práve tieto symbolické jedlá nesmeli chýbať ani pri štedrovečernom stole.

Oblátky s medom a cesnakom mali priniesť zdravie.

Lúskanie orieškov a prekrajovanie jabĺčka malo veštiť kondíciu na budúci rok. Zdravý oriešok a jabĺčko predstavovali pevné zdravie. Naopak, vysušený oriešok alebo hnilé jabĺčko veštili zdravotné problémy.

Šošovica zas napríklad predstavovala bohatstvo.

Vianočná polievka aj počet chodov sa líši v závislosti od regiónu

Vianočná polievka nechýbala v minulosti na žiadnom štedrovečernom stole. Jej podoba sa však naprieč regiónmi líšila.

Pre západné Slovensko bola typická šošovicová polievka na kyslo so slivkami. Na strednom Slovensku dominovala hubová kapustnica. Na východe krajiny sa to všetko tak nejako pomiešalo a v mnohých domácnostiach sa varili aj 3 rôzne polievky (fazuľová, kapustnica a kyslá hubová).

Zloženie polievky ovplyvnilo aj vierovyznanie. Kým u katolíkov sa pripravovala vianočná polievka bez mäsa, maximálne s varenou rybou, u evanjelikov nechýbala v polievke aj klobása.

Štedrovečerné menu sa v minulosti skladalo z bežných jedál, no stôl mal symbolizovať hojnosť. Preto malo byť na ňom zastúpené všetko, čo sa počas roka urodilo. Vianočná večera niekde pozostávala aj z 12 chodov.

^{„Jednou z prastarých tradícií je bohaté – viac menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny jedol do sýtosti, aby nehladoval po celý rok. Podľa všeobecnej povery, stôl mal byť bohato prestretý, prednosť mali jedlá, ktoré symbolizovali plodnosť a hojnosť ako kaša, mak šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje etnologička Monika Pavelčíková. Veľkú pozornosť venovali aj úprave stola, ktorý prikryli bielym obrusom a pod obrus vložili buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok.
Počas Štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Jedlá Štedrej večere neboli v každej rodine rovnaké, stávalo sa, že keď sa žena vydala, priniesla si niektoré zvyky z domu do novej rodiny, a tak sa mnohokrát vyvíjali.
Vo Veľkom Lipníku začali večeru kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá a aby ju obchádzali choroby. Nasledovali varené omastené bobaľky nasladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. Za nimi jedli horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčanku z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstnu kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom. V Starej Ľubovni mala zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedávala sa aj fazuľová a hubová.
V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin jedávali aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľu nakyslo, zočurku s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Piekli sa rôzne koláče z kysnutého cesta, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou. Z každého jedla odobrali aj dobytku a hydine. Naprázdno však ostala mačka, lebo je falošná, pes, lebo sa vraj rodí slepý a kôň, keďže má vraj kopytá ako čert. Zdroj: severovychod.sk}

Počet chodov sa opäť líšil aj v závislosti od náboženstva – rímskokatolíci 9 alebo 12 chodov, pravoslávny veriaci a gréckokatolíci 9 chodov.

Jednotlivé chody slávnostnej večere mali opäť svoje špecifiká v závislosti od regiónov. Tradične sa robievali jedlá ako varený bôb, opekance, šúľance, rezance s tvarohom, baba (kysnutý koláč), cícerová kaša, krúpy so zemiakmi či fazuľa s kyslou kapustou.

Ak nebudeš jesť, uvidíš zlaté prasiatko – vianočné zvyky

S predvianočným a vianočným obdobím bolo v minulosti spojených aj množstvo zvykov, z ktorých sa dodnes už dodržiava len minimum.

Napríklad na Barboru (5.12.) si mali vydaja chtivé slečny odtrhnúť halúzku čerešne a dať ju do vody. Ak im do Štedrého dňa rozkvitla, znamenalo to, že na budúci rok ich čaká svadba.

So svadbou boli spojené aj zvyky na Luciou (13.12.). V tento deň si dievčence pripravili 12 papierikov, na ktoré napísali mená 12 mladých mužov. Každý deň až do Vianoc spálili jeden papierik. Na papieri, ktorý im ostal, sa malo nachádzať meno ich budúceho ženícha.

Množstvo zvykov sa spájalo aj so samotným Štedrým dňom. Základom bol prísny pôst počas celého dňa. S týmto zvykom sa spája aj známa fráza, ktorá je dnes notoricky známa aj vďaka reklame – „Ak vydržíš celý deň nepapať, uvidíš zlaté prasiatko“.

Jedným zo zvykov, ktorý sa v mnohých rodinách zachoval dodnes, bolo dávania šupiny z kapra pod obrus. To malo jej majiteľovi zabezpečiť prosperitu počas nasledujúceho roka. Podobne sa zvykli pod obrus dávať aj mince, ktoré po večeri putovali do peňaženky.

Počas celej večere sa od stola nesmelo vstávať, ani gazdiná. Ak tak niekto urobil, tradovalo sa, že do roka zomrie.

Nad sobášom sa mladé devy zamýšľali aj počas Štedrého dňa. Zvykli preto po večeri hádzať svoju topánku do chodby. Ak jej špička smerovala k dverám, išlo o znak, že dievčina sa v nasledujúcom roku vydá.

Vianočná výzdoba

V minulosti bola výzdoba Štedrého stola aj celého interiéru skromná a pozostávala najmä z toho, čo šikovné gazdinky vyrobili samé doma. Stromček sa v príbytkoch začal objavovať až v priebehu 19. storočia. Rozhodne ale nešlo o stromček, aký poznáme dnes. Hoci napríklad v USA sa svetielka na stromčeku objavili už ku koncu 19. storočia, u nás sme si na ne museli počkať ešte dlhé desiatky rokov.

Tradičnú vianočnú výzdobu symbolizoval skôr plameň sviečky. Tá mimochodom nesmie chýbať na sviatočnom stole dodnes. V mnohých domácnostiach jej plameň aj dnes zapaľujú z betlehemského svetla, ktoré k nám cestuje niekoľko dní. Ak si chcete tento krásny zvyk preniesť do vašej domácnosti aj vy, zaobstarajte si malý lampášik, ktorý aktuálne môžete nájsť v akcii v letáku od Pepca. Prenesiete si tak bezpečne svetlo z najbližšieho kostola až domov.

Lampáš s betlehemským svetlom môžete využiť ako vonkajšiu dekoráciu a pred večerou si z neho zároveň zapáliť sviečku na stole.

Vianoce sú jedno z najčarovnejších období v roku a v mnohých domácnostiach sa stále spájajú s rôznymi zvykmi. Máte aj vy zvyk, ktorý sa vo vašej rodine postupne traduje naprieč generáciami?

rNUlife.sk / TS Pepco PR. upravené a dopnené