Kresťania si 26. decembra pripomínajú sv. Štefana, prvého mučeníka

Po slávnosti Božieho narodenia zaradila cirkev do svojho kalendára spomienku na prvého mučeníka, svätého Štefana. Tento sviatok sa zaviedol okolo roku 380, len niekoľko rokov po ustanovení Vianoc. Štefana cirkev považuje za prvého kresťana zabitého za šírenie Kristovho učenia. Podľa biblie ho ukameňovali židia, keď pred nimi vyhlásil Ježiša Krista za Božieho syna a povedal im, že zabili Mesiáša.

Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov dňom spomienky na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Veriaci sa počas bohoslužieb modlia za sv. Štefana, ďakujú Bohu nielen zaňho, ale aj za všetkých ostatných vyznávačov, ktorí pre vieru v Ježiša Krista obetovali svoj život.

^{Stephen´s lapidation či lapidácia Sv. Štefana (ukameńovanie) zobrazili na svojich plátnach najslávnejší umelci, lapidácia od Rembrandt van Rijn, ktorý vytvoril v roku 1625 iba vo veku 19 rokov. Obraz je rozdelený na dve zreteľné zóny s uhlopriečkou vytvárajúcou efekt šerosvit: vľavo je v tieni muž na koni a vpravo je vo svetle Štefan a jeho prenasledovatelia. Saula z Tarzu je možné vidieť sediaceho v pozadí a v lone drží kabáty kamenárov.
Vo výkrese sú viditeľné určité nepresnosti. Tvrdí sa, že obraz zobrazuje až sedem rôznych variácií Rembrandtovho autoportrétu.}

^{Táto postava, ktorá sa nachádza medzi svätým Štefanom a mužom, ktorý má nad hlavou veľký kameň, je prvým zachovaným
autoportrétom Rembrandta.}

V gréckokatolíckej cirkvi je pondelkový sviatok nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana budú sláviť až v utorok 27. decembra.

V rímskokatolíckej cirkvi po Vianociach nasleduje sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa. Prvého januára sa slávi sviatok Panny Márie Bohorodičky v rámci novoročnej svätej omše a 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov a po ňom sviatok Krstu Pána.

Kto bol svätý Štefan a prečo ho slávime?

Vysokopostavení židia obvinili Štefana z rúhania, vyhnali ho za mesto a bez súdu ukameňovali. On sa počas kameňovania za svojich vrahov modlil. Známa je jeho posledná veta: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“.

^{Bernardo Daddi: Umučenie sv. Štefana, freska, 1324, kostol Santa Croce, Florencia}

Cirkev si uctieva sv. Štefana Prvomučeníka hneď po sviatku Kristovho narodenia. Možno v tom vidieť symboliku opierajúcu sa o historickú skutočnosť: sv. Štefan bol prvý z Ježišových nasledovníkov, ktorý vydal o Kristovi-Spasiteľovi najvyššie svedectvo krvi, a to niekedy v rokoch 32-36.

O pôvode svätého Štefana nevieme nič bližšie. Iba jeho meno naznačuje, že pravdepodobne pochádzal z gréckeho alebo aspoň pogréčteného prostredia (slovo "stefanos" znamená po grécky veniec).

Viacej sa o ňom dozvedáme v súvislosti s prevzatím diakonskej služby v prvotnej Cirkvi. Skutky apoštolov mu venujú veľkú časť šiestej a celú siedmu kapitolu.

Mal povesť charizmatického rečníka, kazateľstvo však nebolo jeho hlavnou úlohou. Patril medzi prvých sedem diakonov, čiže pomocníkov dvanástich apoštolov, ktorí s pribúdaním obrátených nestíhali plniť všetky povinnosti. Zo Skutkov ďalej vysvitá, že Štefan vynikal osobitnými duchovnými darmi. Bol "plný viery a Ducha Svätého". Preto keď sa apoštoli rozhodli ustanoviť osobitnú charitatívnu službu v Cirkvi pod vedením "osvedčených mužov", voľba padla v prvom rade na Štefana. Okrem neho si cirkevná obec zvolila ďalších šiestich pre "službu pri stoloch". Apoštoli sa nad nimi modlili a kládli na nich ruky. Bola to prvá diakonská vysviacka a diakonát sa stal trvalou súčasťou cirkevnej hierarchie. Jeho pomenovanie pochádza z gréckeho slova "diakonia", čo znamená služba.

Základnou povinnosťou diakonov bolo starať sa o chudobných a chorých a rozdeľovať milodary sirotám a vdovám. Bola to prvá forma cirkevnej sociálnej služby. Dodnes musia byť študenti teológie pred vysvätením za kňaza istý čas diakonmi, čiže pomocníkmi kňazov.

Ide o nižší stupeň svätenia, na ktorý sa neviaže povinnosť celibátu. Diakon môže napríklad pochovávať, krstiť a sobášiť, nemôže však slúžiť omšu.

^{Ukameňovanie svätého Štefana}
^{Svätý Štefan (po grécky Stefanos, po latinsky Stephanus) (? – † 33 ukameňovaním v Jeruzaleme), tzv. Prvomučeník bol prvý kresťanský mučeník a jeden zo šiestich diakonov druhej cirkvi (archidiakon). Bol podľa knihy Nového zákona Skutky apoštolov ukameňovaný pre vieru v Ježiša Krista na smrť. (Sk 6-7) Svätý Štefan je uctievaný v katolíckej, pravoslávnej aj anglikánskej cirkvi. Sviatok sv. Štefana sa v západnej cirkvi slávi 26. decembra, hneď po vianočných sviatkoch. V byzantskom obrade (v gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi) sa slávi o deň neskôr – 27. decembra. Na Západe sú jeho atribúty palma, kniha a kamene. V byzantskom obrade býva neraz znázorňovaný aj na diakonských dverách ikonostasu, keďže bol archidiakonom, často s kadidlom v ruke.}

Úcta sv. Štefana Prvomučeníka sa rozšírila v Cirkvi už v prvých storočiach. Jeho meno sa dostalo do liturgie a viacerí starí cirkevní otcovia predniesli a napísali kázne na jeho počesť. V západnom kresťanstve sa svätý diakon a prvomučeník uctieval najmä Taliansku, Francúzsku a v nemeckej oblasti strednej Európy. Trvalým dokladom tejto úcty sú niektoré ľudové zvyky a pamätné kostoly, medzi ktoré patrí mnohým Slovákom známy Dóm sv. Štefana vo Viedni.

Na Slovensku je dňom zábavy

Meno Štefan pochádza z gréčtiny a znamená korunovaný. Podľa niektorých dohadov bol Štefan obráteným Grékom. Už v ranej cirkvi sa tešil veľkej úcte, ktorá ešte vzrástla po objavení jeho ostatkov v roku 415 pri Jeruzaleme.

Na Slovensku je sviatok svätého Štefana dňom návštev, vinšovania, koledovania a zábavy. Vzhľadom na pôstny charakter Adventu vystupuje v tento deň do popredia uvoľnenosť a radosť.

Populárne po celom Slovensku sú najmä štefanské zábavy a diskotéky.