Mikrotržnice v Prahe: Miesto pre zastavenie sa v odľudštenom prostredí predmestia Prahy

Medzi kobercovým náletom suburbánnej zástavby, asfaltovými lánmi parkovísk a krabicami skladísk, priamo v srdci generického, retailového parku, vzniklo špecifické miesto.

Interiér "mikrotržnice" je rámec pre kvalitné potraviny, ako aj miesto pre zastavenie v odľudštenom prostredí predmestia Prahy.

Zdeňka a Zdeněk nás v apríli 2022 oslovili s víziou otvoriť ich prvý, vlastný podnik - "tržnicu", kde si človek môže dať kávu, nakúpiť kvalitné čerstvé aj trvanlivé potraviny, a nechať si priamo z nich pripraviť niečo pod zub.

Kde? V retail parku v Štěrboholách...
Ako rýchlo? Čo najrýchlejšie, v lete sa má otvárať...
Za koľko? Nemôže to byť príliš drahé, je to pilotný projekt a ktovie ako sa uchytí...

Štandardizovaný priestor retailovej "krabice" medzi parkoviskami a novou zástavbou sa na prvý pohľad ťažko mení na vznešenú tržnicu. Minulý nájomník navyše za sebou zanechal dlažbu, nešikovne imitujúcu drevo a množstvo líšt a káblov napájajúcich chladné neónové osvetlenie.

My sme však mali v tíme našu nezničiteľnú klientku Zdenku, ktorá vybaví aj nemožné, Tondu, ktorý produkuje nábytok rýchlosťou Ikey a kvalitou zručného stolára, a pána Janouška, ktorý v sebe kombinuje výrobcu svetiel, elektrikára aj dizajnéra.

Začalo sa teda odstránením všetkého, čo sa dalo - výmenou dlažby za zemitý, terakotový grid a premaľovaním stien, stropu aj vzduchotechniky na bielo. Odhalili sa tak prekvapivé kvality priestoru - dostatok svetla prichádzajúceho z dvoch strán a pôsobivej (aj keď kvôli obmedzeniam nevyužiteľnej) svetlej výšky takmer 7 metrov. S pánom Janouškom sme sa zbavili nánosov starých káblov a líšt. V tomto "vzduchoprázdne" sa usadila "svetelná obloha" z opálových sklenených gúľ, visiacich z pavučiny červených lán.

Následne prišiel na rad stolár Tonda, ktorý podľa nášho návrhu jednoduchého, modulového, tektonického „regálového urbanizmu“ vyrobil nábytok zo smrekových hranolov, borovicovej preglejky a bielej a červenej MDFky. A my? My sme dvíhali telefóny, navrhovali za pochodu a snažili sa pohybovať na hranici rozumného kompromisu a rozpadu návrhu.

Bola to jazda, a samých nás prekvapil výsledok. Nebola to realizácia podľa návrhu - skôr zhmotnenie premenlivého procesu, v ktorom sme sami zohrali len čiastkovú úlohu. Otvorenie začiatkom leta sa nestihlo - s klesajúcim slnkom babieho leta sme tak na konci septembra navštívili novootvorenú Mikrotržnicu. Tu bolo niečo nakrivo, tam niečo nesedelo, sem tam sme niečo nedomysleli... Ale na konci dňa vznikol na okraji generického retailového parku útulný, špecifický priestor s hrubým, remeselným detailom, ktorého úlohou je sekundovať jedlu. A skutočne, tovar, priestor, aj nábytok splývajú do jedného "mám na niečo chuť."