Európska centrálna banka (ECB) na základe výsledkov svojho druhého klimatického záťažového testu vyzvala na rýchlejší prechod na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami, aby sa predišlo rastúcim nákladom pre podniky, banky a domácnosti.
"Potrebujeme rozhodnejšiu politiku, aby sme zabezpečili rýchlejší prechod na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami v súlade s cieľmi Parížskej dohody," uviedol v tlačovej správe viceprezident ECB Luis de Guindos.
Upozornil, že napredovanie súčasným tempom zvýši riziká a náklady pre ekonomiku a finančný systém. Na ceste k cieľom z Paríža je jasná potreba rýchlosti, vyhlásil.
V Paríži sa v roku 2015 svetoví lídri dohodli na obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami, aby bojovali proti klimatickým zmenám. Environmentalisti a vedci však opakovane vyzývali na ambicióznejšie ciele.
ECB vo svojom klimatickom záťažovom teste zisťuje odolnosť domácností, firiem a bánk na základe troch rôznych scenárov prechodu. Pri "zrýchlenom prechode" by sa ciele parížskej dohody splnili do roku 2030, pričom by sa emisie znížili na základe tzv. zelenej politiky a investícií.
Scenár "neskoršieho prechodu" počíta s tým, že boj proti zmene klímy naberie na sile až od roku 2026, no s opatreniami, ktoré budú stále dostatočne efektívne na to, aby sa do roku 2030 splnili parížske ciele. A "oneskorený prechod" by sa tiež začal až v roku 2026, ale nebol by dostatočne ambiciózny na dosiahnutie cieľov do roku 2030.
Analýza ECB ukazuje, že firmy a domácnosti by jednoznačne profitovali z rýchlejšieho prechodu, uviedla banka. Rýchlejší prechod so sebou prináša vyššie investície aj vyššie náklady na energie, pripustila banka, ale dodala, že v strednodobom horizonte sú finančné riziká v tomto scenári výrazne znížené.
Test ECB sa týkal približne 2,9 milióna nefinančných spoločností a 600 bánk v eurozóne. Výsledky odhalili, že úverové riziko bánk by sa výrazne zvýšilo, ak by boj proti klimatickým zmenám nabral tempo až neskôr, keďže si to vyžiada rýchle investície s vyššími nákladmi. V takom prípade by podľa analýzy museli finančné inštitúcie počítať s nárastom úverového rizika do roku 2030 o viac ako 100 % v porovnaní s rokom 2022.
Pri najpriaznivejšom scenári zrýchleného prechodu sa očakáva zvýšenie kreditného rizika len o 60 %, dodala banka.
rNUlife.sk / teraz