Na návšteve u lekára sa toho často chceme veľa opýtať, ale zabudneme alebo sa jednoducho hanbíme. Potom však hľadáme odpovede na Google alebo na sociálnych sieťach. Výsledkom sú často zmätočné odpovede, ktoré navyše vôbec nezodpovedajú našim problémom. Aj preto sme v Únii pre zdravšie srdce zozbierali najčastejšie otázky pacientov o srdcových ochoreniach a vytvorili seriál “Odpovede zo srdca.”
Zamerali sme sa pritom na najčastejšie otázky, ktoré kladú alebo by mali klásť pacienti lekárom. Tak vznikol štvortýždňový seriál Odpovede zo srdca, v ktorom sa každý týždeň venujeme inej „srdcovej“ téme. Lekári a lekárky sa pritom snažia odpovedať čo najvýstižnejšie a najjednoduchšie. V prvých dvoch týždňoch sme sa zamerali na artériovú hypertenziu a jej komplikácie, pokračovali sme LDL cholesterolom a srdcovým zlyhávaním.
Má artériová hypertenzia príznaky?
Skôr ako odpovieme na túto otázku, začnime štatistikou, ktorá dokazuje, že je táto téma veľmi potrebná. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má približne 1,28 miliardy dospelých vo veku 30 - 79 rokov hypertenziu. Až 46 percent z nich si neuvedomuje, že má nejaký problém. Menej ako polovica ľudí s hypertenziou je diagnostikovaná a liečená a asi len jeden z piatich dospelých s hypertenziou (21 percent), ju má pod kontrolou. Hypertenzia je pritom hlavnou príčinou predčasných úmrtí na celom svete.
Čo je to hypertenzia a ako sa prejavuje?
To boli dve základné otázky pre všeobecnú lekárku pre dospelých MUDr. Janu Bendovú, PhD, MPH, MBA. Práve všeobecný lekár má totiž všetky možnosti komplexnej diagnostiky vysokého krvného tlaku a jeho manažmentu. Prakticky neexistuje liek, ktorý by nemohol všeobecný lekár na vysoký krvný tlak predpísať. Aj preto by mal byť všeobecný lekár pre pacientov s podozrením na vysoký krvný tlak prvou voľbou.
„Hypertenzia alebo odborne povedané artériová hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje dlhodobým zvýšením krvného tlaku,“ hovorí MUDr. Bendová a dodáva, že vysoký krvný tlak nebolí. Hypertonikom sa podľa jej slov nestane človek, keď si raz nameria vysoký krvný tlak. To je len začiatok diagnostického procesu, ktorý zahŕňa dlhodobejšie meranie krvného tlaku doma, v práci a tiež v ambulancii.
„Väčšina pacientov necíti, že má vysoký krvný tlak, aj preto sa o hypertenzii hovorí ako o tichom zabijakovi. Artériová hypertenzia totiž potichu ničí srdce, cievy v mozgu, obličkách a môže sa prejaviť až keď vzniknú komplikácie týchto orgánov, napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda. V prípade, že človek cíti, že má vysoký krvný tlak, najčastejšie sa to prejavuje bolesťou hlavy, krvácaním z nosa, bolesťami na hrudníku alebo aj chronickou únavou,“ vysvetľuje ďalej MUDr. Jana Bendová.
Ako sa diagnostikuje artériová hypertenzia?
Máte doma tlakomer a nie ste si istí, či meria správne? Doktorka Bendová hovorí, že tlakomery s manžetou na rameno sú spoľahlivejšie, ako tie na zápästie. „Tlak sa zmeria niekoľkokrát, ideálne trikrát, a urobí sa priemer týchto hodnôt,“ radí. Určite si pritom pamätajte správne hodnoty krvného tlaku. Optimálny krvný tlak je 120/80 a menej. Za normálnu sa považuje aj hodnota krvného tlaku do 130/85. „U starších ľudí sme tolerantnejší, u nich sú hodnoty o niečo vyššie. O vysokom krvnom tlaku hovoríme, ak sa opakovane namieria hodnota 140/90 a viac,“ približuje lekárka.
Rizikové faktory pre vznik artériovej hypertenzie, ktoré neovplyvníme sú pohlavie, genetika a vek. Je známe, že so stúpajúci vekom (a tiež kilogramami) rastie aj percento ľudí s vysokým krvným tlakom. „Náchylnejší na vysoký krvný tlak sú skôr muži do veku približne 65 rokov a v tomto veku sa pomer medzi mužmi a ženami vyrovnáva. Nezanedbateľným rizikovým faktorom sú naše gény, teda ak mali naši rodičia vysoký krvný tlak alebo problémy so srdcom, existuje vyššie riziko, že tieto problémy postihnú aj nás. Najbežnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory sú fajčenie, ktoré dokázateľne zvyšuje krvný tlak. K ovplyvniteľným rizikovým faktorom patria aj nadváha, obezita, sedavý životný štýl, nedostatok fyzickej aktivity, nezdravé stravovanie a tiež strava alebo tekutiny, ktoré obsahujú veľa soli. Nesmieme zabudnúť na stres, najmä ak trvá dlhodobo. Rizikovým faktorom je aj nadmerná konzumácia alkoholu,“ upozorňuje MUDr. Jana Bendová.
Aké sú možnosti liečby artériovej hypertenzie?
V zásade sú dve a to zmena životného štýlu a lieky. Zmena životného štýlu je však len na prvý pohľad jednoduché riešenie. Nie je totiž jednoduché zmeniť svoj životný štýl, najmä, ak máme roky zaužívaný ten nezdravý. Zmena životného štýlu znamená začať sa viac hýbať, zdravšie jesť, dopriať si viac kvalitného spánku a keďže stresu sa nevieme úplne vyhnúť, naučiť sa ho zvládať. Napríklad športom alebo meditáciou.
„Ak režimové opatrenia nestačia, je potrebné pristúpiť k liečbe liekmi. To ale neznamená, že ukončíme režimové opatrenia. Naopak, ak človek začne užívať lieky na vysoký krvný tlak, je potrebné, aby robil všetko pre čo najzdravší životný štýl. Ideálne schudol, prestal fajčiť, ubral soľ v strave a to aj vo forme vysokospracovaných potravín. Veľa ľudí si totiž neuvedomuje, že ak aj nemajú soľničku na stole, tak vo vysokospracovaných potravinách je obsiahnutá vo veľkom množstve,“ zdôrazňuje MUDr. Jana Bendová.
Dôležité je začať sa liečiť včas
„Liečba pomocou tabletiek má svoje presné pravidlá, a je veľmi jednoduchá, pretože liečbou v troch krokoch vieme dosiahnuť kontrolu tlaku krvi až u deväťdesiat percent pacientov s artériovou hypertenziou. V prvom kroku liečby využívame dva lieky naraz, a aby bola táto liečba pre pacientov pohodlná, spojíme tieto lieky do jednej tabletky. Ak je táto liečba nasadená zavčasu, dokážeme ňou dosiahnuť kontrolu hodnôt tlaku krvi až u 65 percent pacientov s artériovou hypertenziou. Je teda dôležité, aby pacient prišiel k lekárovi včas, aby táto liečba mohla byť pre neho účinná a aby sme dosiahli nielen zníženie hodnôt krvného tlaku, ale aj zníženie možných komplikácií,“ hovorí MUDr. Anna Vachulová, PhD, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.
Ak sa nedarí dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku, prechádza sa podľa jej slov k ďalšiemu kroku a k dvom tabletkám sa pridá ďalšia. „Máme teda tri lieky, avšak stále ich môžeme spojiť do jednej tabletky, tzv. fixnej kombinácie, aby mal pacient jednoduché dávkovanie. Na takejto liečbe môže byť kontrolovaných až deväťdesiat percent pacientov s artériovou hypertenziou. Ak nestačia ani tri tabletky, musíme pridať ďalšiu s cieľom dosiahnutia poklesu hodnôt tlaku krvi,“ opisuje MUDr. Anna Vachulová.
Na Slovensku máme okrem farmakologickej liečby k dispozícii aj ďalší stupeň liečby, tzv. intervenčnú liečbu. Podľa aktuálne platných odporúčaní na liečbu artériovej hypertenzie však nie je určená pre všetkých pacientov, len pre vybrané skupiny, ktoré nedosahujú cieľové hodnoty tlaku krvi a majú tzv. rezistentnú artériovú hypertenziu. Tých lekári pošlú do špecializovaných centier, kde ich po vylúčení tzv. sekundárnej príčiny artériovej hypertenzie, teda nejakého vyvolávajúceho faktora, pripravujú na výkon, ktorý sa nazýva renálna denervácia.
Najčastejšie komplikácie artériovej hypertenzie
Ako sme už spomínali, vysoký krvný tlak nebolí, potichu ničí srdce, mozog, cievy a často sa prejaví až tzv. atakom. K tým najobávanejším a asi aj najznámejším patria infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. „K najobávanejším komplikáciám neliečenej alebo nedostatočne liečenej artériovej hypertenzie tiež patrí vznik srdcového zlyhávania, keď srdce prestáva pracovať. Najskôr zostáva zachovaná funkcia pumpy, neskôr sa redukuje a srdce nakoniec úplne zlyhá. Druhou veľmi obávanou a frekventovanou situáciou, je vznik fibrilácie predsiení, čiže závažná predsieňová arytmia. Neliečený vysoký krvný tlak vedie aj k vzniku množstva arytmií. A to od predsieňových arytmií, z nich som spomenula najčastejšiu fibriláciu predsiení až po ťažké závažné malígne poruchy srdcového rytmu v podobe napríklad komorovej tachykardie alebo iných závažných komplikácií,“ upozorňuje MUDr. Anna Vachulová.
Neliečená artériová hypertenzia môže zasiahnuť nielen srdce, ale aj mozog, obličky, oči, dolné končatiny a súvisí tiež s aterosklerózou.
V prípade mozgu je najobávanejšou komplikáciou cievna mozgová príhoda, najmä ischemická, ale môže ísť aj o krvácanie do mozgu. To je stav, ktorý si vyžaduje bezodkladnú hospitalizáciu. „V každodennej klinickej praxi môže byť v súvislosti s mozgom najčastejšou komplikáciou rozvíjajúca sa demencia. Aj toto ochorenie sa vyvíja potichu. Pacient začne zabúdať, nevie sa dostatočne vyjadrovať. Praktický lekár aj špecialisti, majú k dispozícii rôzne testy, aby včas zachytili vývoj demencie a nastavili správnu liečbu (v prvom rade normalizovali hodnoty krvného tlaku) a následne poslali pacienta k ďalšiemu špecialistovi,“ pokračuje MUDr. Anna Vachulová.
Možno ste nevedeli, ale s vysokým krvným tlakom súvisí aj poškodenie obličiek. „Ak pomocou zobrazovacích metód a špeciálneho vyšetrenia ranného moču zistíme u pacienta jemné poškodenie obličiek, pridáme mu okrem liečby krvného tlaku aj lieky, ktoré zastavia progresiu poškodenia obličiek. Ak je poškodenie zložitejšie, regresia je náročnejšia. V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, že existujú závažné tzv. kardio-renálne a metabolické vzťahy, keď drobné poškodenia nielen srdca v dôsledku vysokého krvného tlaku alebo cukrovky, vedú k jemnému a neskôr komplexnému poškodeniu obličiek, čo má závažný dopad na metabolizmus pacientov. Preto stanovujeme jemné markery poškodenia obličiek tak, aby sme predchádzali závažným kardiovaskulárnym komplikáciám,“ vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová.
Pacienti, ktorí dostávajú antihypertenzívnu liečbu, sú pred komplikáciami určitým spôsobom chránení. Je však dôležité, aby mal pacient nielen včas diagnostikovanú a liečenú artériovú hypertenziu, ale aby bola liečená správne. „Ak je pacient v bezpečných cieľových hodnotách tlaku krvi, je riziko vzniku komplikácií minimálne. Akonáhle nemá pacient dostatočne kontrolované hodnoty tlaku krvi, tak sa neúmerne zvyšuje riziko všetkých závažných aj menej závažných komplikácií,“ dodáva MUDr. Vachulová.
rNUlife.sk / TS
Loading...
