Unesené umenie: Slovenský politický originál s pečiatkou Ministerstva (NE)Kultúry a dotykom Švajčiarska či kúskom omaľovánok

Na Slovensku sme už zvyknutí na to, že Ministerstvo (Ne)Kultúry na čele s pani Martinou Šimkovičovou propaguje najmä to naše, jedine naše, hrdé a slovenské kultúrne dedičstvo, vrátane umenia, a že sa riadi v duchu slovenské a žiadne iné! Ale toto tu ešte nebolo! Ministerka Šimkovičová, poslankyňa Vaľová a vždy o funkciu snažiaca sa pani Tabáková sa votreli do priazne umeleckej i laickej verejnosti svojou akože maliarskou tvorbou a neváhali na to zneužiť slovenských, čo by len našich, rovno bez okolkov aj povolaných švajčiarskych umelcov!

Slovenská ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa už dlhšie pýši tým, že maľuje. Jej dielo je od piatka vystavené aj na Západnej terase Bratislavského hradu, kde sa práve v piatok otvárala nová výstava s galantným názvom Arte Castell. Slováci si však už od sviatočnej chvíle robia žarty, že jej obraz skôr pripomína omaľovánku, ktorú kúpite napríklad na Amazone a s ktorou sa môže každý naučiť namaľovať obraz ako od Moneta – stačí len dodržiavať návod a vyfarbovať podľa predpísaných čísel!

Na tejto výstave predstavili svoju tvorbu umelci nielen zo Slovenska, ale aj zo Švajčiarska. Na organizácii sa podieľa Jana Vaľová z vládnej strany Smer-SD a záštitu nad podujatím prevzalo Ministerstvo kultúry. Kurátorom výstavy sa po tom, čo to odmietol kunsthistorik Miroslav Prochádzka, stal doslova na poslednú chvíľu historik umenia Ľuboslav Móza, ktorý sa okrem toho, že nemal pripravený pol hodinový príhovor, neštítil vynachváliť "umelkyne" Šimkovičovú, Tabákovú či Vaľovú a dať ich tak na roveň profesionálnych umelcov. Je známy okrem iného aj tým, že za štedrý honorár vynachválil aj amatérske fotky Bratislavy z mobilov oligarchov Rozinovcov či z biznis spolupráce s bývalým škandalóznym ministrom školstva, Plavčanom.

Piatková vernisáž sľubovala na pozvánke hudobný program, raut a ochutnávku vín. Pohostenie bolo veru skromné, chlebíčky, syr, rakúske chipsy a keksy, k tomu najmä rakúske víno, ktoré pravdepodobne priniesla samotná pani Martina. Prítomní vernisážnici prejavili sklamanie, od noblesy očakávali štedrejší bufet.

A medzi vystavenými obrazmi sa nenápadne objavilo aj dielo s názvom „The Colour Blue and the Magic.“ Krajinku s riekou a stromami údajne namaľovala samotná ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Internet však nezaváhal – používatelia sociálnych sietí rýchlo identifikovali, kde už podobnú maľbu videli. Pripomína totiž dielo francúzskeho impresionistu Clauda Moneta.

^{Slováci sa na nekultúrnych počinoch ministerky dobre bavia.}

Obraz ministerky Šimkovičovej má len veľmi vzdialenú podobnosť s Monetovým „Ránom na Seine v Giverne“. Kompozíciou však pripomína omaľovánku, ktorú si možno kúpiť napríklad na Amazone. Táto omaľovánka každého „naučí“ namaľovať práve tento Monetov obraz.

Set „Maľovanie podľa čísel“ stojí 22 dolárov a jeho princíp je jednoduchý: modrá farba patrí tam, kde to ukazuje návod, a rovnako sa postupuje pri ďalších farbách. Podobnosť s omaľovánkou dodáva obrazu nečakaný rozmer, ktorý na Slovensku vyvoláva viac ironických poznámok než umeleckého obdivu.

Výstava tak namiesto obdivu vyvolala vlnu otázok a vtipov, pričom mnohí si kladú otázku, či ide o inšpiráciu, alebo niečo viac, slovenské a žiadne iné.

^{Claude Monet počas svojho života namaľoval výjavy z brehu Seiny v Giverny nespočetnekrát. Okrem obrazu „Ráno na Seine v Giverny“ po sebe zanechal aj „Rameno Seiny pri Giverny“ či „Prítok Seiny v Giverny“ – a popri nich stovky ďalších diel, ktoré sa stali ikonami impresionizmu a sú známe po celom svete.}

Verejná kritika, ktorá nasledovala, v piatok dohnala "ministerku A Vy ste gdo" za klávesnicu, aby všetkým kritikom venovala rozsiahly status. Sťažuje sa, že sme len „progresívni“ neprajníci. Že chceme len šliapať po jej úspechoch. A najlepšie nakoniec – že tu naša liberálna sloboda končí. Nechápe to a neprajníkom aj prostredníctvom kamery Nového času odkázala, že nech si to myslia!

Ministerka kultúry sa poriadne rozohnila priamo na sociálnej sieti. „Ani si už nepamätám, kedy som otvorila nejaký článok alebo rozhovor z prostredia kultúry, v ktorom by nebolo priam zúfalé volanie po slobode v kultúre a v umení. Takej, úplne bez hraníc, pre všetkých. Veď napokon nebyť mňa, kultúra dýcha úplne slobodne a nemá žiadne hranice. To je známa vec,“ napísala. „A teraz si otvorte sociálne siete a pozrite sa, čo spôsobí avízo o výstave na Bratislavskom hrade, kde budú vystavovať svoje diela tvorcovia nielen zo Slovenska ale aj zo Švajčiarska. No a tu tá sloboda, po ktorej tak liberáli a progresívci na tribúnach volajú, zrazu končí. Medzi umelcami, ktorí budú vystavovať sú totiž aj Šimkovičová, Tabaková a Vaľová. A to sa už tým všetolerantným ľuďom zrazu až tak nehodí. Tak opäť zosmiešňujú, útočia a popierajú všetko to, za čo sa na tých námestiach tak bijú. Ich volanie je volaním po slobode v umení, v kultúre...ale pre vyvolených. Spomínané trio slobodne tvoriť nemôže. A už vôbec niekde svoje diela aj vystavovať,“ rozčuľuje sa Šimkovičová.

Vysvetlila, že maľovaniu sa vraj venuje roky. „Je to pre mňa relax, ktorým si dobíjam energiu a spôsob, akým dokážem zabudnúť na bežné starosti. Príde mi však až úsmevné, že ako ministerka kultúry musím najnovšie obhajovať, vysvetľovať, ba priam čeliť posmechu za to, že mám vzťah k umeniu a že práve to ma napĺňa… Ak si dobre spomínam, ešte pred rokom som dostávala otázky, či som vôbec niekedy bola v divadle,“ uviedla.

„Takže, keď to zhrniem, všetci ste na Bratislavskom hrade vítaní. Budem rada, ak si až do 20. decembra nájdete čas na výstavu Arte Castell Bratislava. A keďže my na ministerstve kultúry to so slobodou v umení myslíme vážne, prevzala som nad ňou záštitu. Peniaze sme na ňu nedali, to sa nebojte. Ide len o formálny akt. Ale teda určite už len kvôli „The colour blue and the magic“ sa oplatí prísť. To už ale vlastne viete,“ dodala.

Pridala sa k nej aj exposlankyňa Romana Tabáková, ktorá okrem zmeny priezviska, tiež vystavuje na Bratislavskom hrade svoj starý obraz. Tá napísala komentár o tom, že ak by namaľovali dúhu, alebo bozkávajúcich sa mužov, boli by za hrdinky. Za svoju poznámku však schytala od časti diskutujúcich kritiku. Keď sme ju priamo na vernisáži oslovili: "Romana, aj Vy ste sa dali na umenie? Ale prosím Vás, ja tu vystavujem len jeden svoj starší obraz, ku ktorému mám citové väzby, nič výnimočné."

Fico ako národná perla vernisáže: Každý Mozart má svojho Salieriho!

Vernisáž sprevádzala slávnostná umelá až mdlá atmosféra, hudba v podaní Richarda Rikkona, či speváčky LeRy upadla do úzadia, menší raut, hostia - maľujúci a žiadny iný smerácky minister Kamenický, Susko, poslanec SNS Michelko vrátane švajčiarskeho veľvyslanca a dokonca samotný premiér Robert Fico, ktorý prišiel medzi stovku hostí krátko po piatej popoludní.

„Začneme trošku netradične,“ uviedla v napätej atmosfére, čo neveštilo nič dobré, trocha odľahčene organizátorka Jana Vaľová, bývalá primátorka Humenného a poslankyňa Smeru, a v neposlednom rade príležitostná veštica. Fico sa však najskôr pustil do prehliadky diel, aby vedel, „o čom bude akože erudovane a populisticky hovoriť.“ Následne, ako sme u neho zvyknutí, perlil a bľabotal vládnu propagandu, nezmysli všetkého druhu a najmä nešetril chválou pre naše "umelecko - politické matróny."

^{K ministerke a ostatným vládnym členom ako hosťom výstavy mala otovorený prístupaj pre rozhovory najmä konšpirátorka, ktorá si hovorí Mimi Šramová}

Netradičný nie je len začiatok tejto vernisáže. Vysokú koncentráciu politikov a političiek medzi vystavujúcimi aj medzi hosťami dávala do pozornosti i moderátorka večera Martina Mečiarová.

„Dnes sa tu v týchto priestoroch udiala zaujímavá a pekná vec,“ vítala hostí Mečiarová. „Tu sa nádherne spojili dva svety, ktoré možno na prvý pohľad vyzerajú ako nezlučiteľné: profesionálne umenie a politika, dve strany jednej mince.“

S ministerkou Šimkovičovou majú k sebe blízko, sú akoby dvojičky a v minulosti spolu pracovali v televízii Markíza. Mečiarová podľa Plusky robí na tlačovom odbore ministerstva vnútra.

Výstava, nad ktorou prevzala záštitu samotná pani Šimkovičová, teda prevzala záštitu sama nad sebou, zaujala nielen dielami slovenskej a švajčiarskej proveniencie, ale aj tým, že v čase eskalácie problémov v Slovenskej národnej galérii prezentuje hlavne tvorbu samotnej ministerky, poslankyne Vaľovej či ex-poslankyne Romany Tabákovej. Na svoju umeleckú samopropagáciu neváhali zneužiť samotných umelcov a nenápadne sa tak vmiešať do umeleckých kruhov v pozícii ich kolegov.

Zatiaľ čo galérie a inštitúcie čelia štrajkom a hrozbám odchodov zamestnancov, premiér na vernisáži nezabudol pripomenúť, že „každý Mozart má svojho Salieriho“ – výrok, ktorý vzbudil viac otázok než odpovedí. Nezabudol okrem "bľabotania a straníckych kecov" vynachváliť najmä tvorbu týchto troch elévov, matrón politického umenia. Jediná sa ohradila pani Romana, že ona má nové meno, keďže Fico ju blahorečil ako pani Tabák!