Celosvetové hnutie  The Busking Project v spolupráci  s írskou whiskey Tullamore sa  snažia  vydobyť uznanie pouličným umelcom, ktorí sa neboja postaviť na otvorené javisko ulice a prijať kritiku alebo uznanie okoloidúcich. Cieľom iniciatívy je vdýchnuť mestám život a kreativitu. A samozrejme – spájať ľudí.

 Na situáciu okolo pouličného umenia má poukázalo aj  podujatie pod názvom NOC ULIČNÍKOV, 18.9. v Bratislave. Jeho súčasťou boli  vystúpenia niekoľkých buskerských kapiel na streche Tullamore D.E.W. busu a následné účinkovanie viacerých pouličných umelcov v historickom centre Bratislavy.

Značka Tullamore D.E.W. bude pokračovať v podpore buskingu aj na jeseň, z ulíc sa presunú do barov, do ktorých prinesú atmosféru Írska, kolísky pouličného umenia. „Buskeri úplne zmenia atmosféru podniku, hrajú naživo, neboja sa vyskočiť na stôl a zapojiť ľudí. Takto to bude prebiehať nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Bulharsku, USA či Veľkej Británii. Náš postoj ale nie je len komerčný, chceme pouličným umelcom skutočne pomôcť zlepšiť ich podmienky,“ predstavuje aktivity Tullamore D.E.W. jej brand manažér pre ČR a SR Tomáš Merlík zo spoločnosti Rémy Cointreau.

Prečo podpora buskingu?

Cieľom snahy Tullamore D.E.W. je oceniť prínos buskingu pre naše mestá a odstrániť mnohé prekážky, ktoré sú v rôznych samosprávach pouličnému umeniu kladené do cesty. „Pouličné umenie (busking) pomáha revitalizovať verejné priestranstvá a prilákať ľudí do ulíc miest tým, že zapĺňa tieto priestory životom, kultúrou a umením. To všetko presne vyjadruje postoj aj hodnoty írskej whiskey Tullamore D.E.W“, hovorí o dôvodoch podpory buskingu Tomáš Merlík.

Ako je na tom Bratislava

O podmienkach pouličných umelcov v Bratislave vypovedá aj skúsenosť jedného z tunajších buskerov, Adama Nošku, ktorý so svojou kapelou Prešporskí junáci hráva v centre Bratislavy: „Na úrade nám povedali, že keď chceme hrať v historickom centre, musíme byť kapelou, ktorá pozdvihuje kultúru a folklór Slovenska. A tak sme sa pre účely získania povolenia museli načas tváriť ako hudobno-vokálne folklórne zoskupenie Junáci, odfotili sa takmer v krojoch a na úrad poslali demonahrávku prebratých ľudoviek.“ Ak by sa úroveň prostredia pre pouličné umenie hodnotila na stupnici od 1 do 14 (čím nižšie číslo, tým lepšie podmienky), naše hlavné mesto by skončilo na 9. mieste. Dôvod? Nie najlepšie podmienky. Pouliční umelci majú výrazne obmedzený časový rámec na svoje pôsobenie na ulici, musia platiť euro za meter štvorcový zabratého priestoru, hudobníci majú obmedzený čas pre svoje vystúpenie na jednom mieste na jednu hodinu, na niektorých miestach nemôžu použiť zosilňovač. Pozitívom naopak je, že buskeri majú svojho kontaktného pracovníka na miestnom úrade.

Štúdia, ktorá radí

O situácii buskingu vo svete, ale aj v našom hlavnom meste hovorí štúdia o stave pouličného umenia pod názvom Beat of The Street (Rytmus ulice), ktorú Tullamore D.E.W. vypracovala v spolupráci s buskerskou komunitou The Busking Project, po realizácii celosvetového prieskumu. Okrem výsledkov prieskumu vo vybraných mestách v nej nájdeme aj rady a odporúčania pre samosprávu. Tie vznikli na základe skúseností z miest, kde spolupráca medzi umelcami a úradmi funguje efektívne.

Potrebná spolupráca a vzájomný rešpekt

Ak má spolupráca fungovať, vyžaduje si to dialóg, vzájomnú interakciu a rešpekt medzi pouličnými umelcami a tvorcami komunálnej politiky. „Jedno z odporúčaní štúdie hovorí o tom, že je potrebné, aby sa samospráva na pouličné umenie pozerala ako na prínos, nie ako na problém, ktorý je treba riešiť,“ prízvukuje Tomáš Merlík. Ak sa tak stane, vytvorí sa prostredie, kde budú chcieť najlepší umelci pracovať, uvádza štúdia.

Pripravujú zmenu?

Zdá sa, že bratislavská samospráva sa zlepšeniu situácie nebráni. „Sme si vedomí, že pouličné umenie v Starom Meste nedosahuje takú úroveň, akú by si historické centrum zaslúžilo. Budeme sa snažiť podniknúť kroky, ktoré by zlepšili situáciu buskerskej komunity a vdýchli tak život centru Starého Mesta,“ uisťuje Ľubica Janegová, šéfka oddelenia kultúry Miestneho úradu Bratislava – Staré Mesto. Na potrebu spolupráce medzi samosprávou a buskermi upozorňuje aj spomínaná štúdia - Rytmus ulice.

Z ulice na štadióny

Jedným z podporovateľov pouličného umenia na Slovensku je aj hudobník Jerguš Oravec. „Je to jednoznačne silná forma sebavyjadrenia a tá by mala byt vždy podporovaná. Busking býva prirodzenou súčasťou koloritu miest, už od antiky, reflektuje a reprezentuje kultúru regiónu. Osobne som toho názoru, že pozitívne sebavyjadrovanie ľudí by sa malo viac podporovať. Určite je to lákadlo a atrakcia pre turistov, či už ako pozorovateľov, alebo samotných performerov“, tvrdí.

O tom, že pouličné umenie nie je len brnkanie na gitaru kdesi v podchode, svedčí aj rad umelcov z ulice, ktorí sa vypracovali  na skutočné hviezdy svetového šoubiznisu. V uliciach účinkovali napríklad B.B. King, Bon Jovi, Leonard Cohen, Bruce Springsteen, Eric Clapton, Sting, Norah Jones, Manu Chao, Robbie Williams, Glen Hansard či legendárny Cirque du Soleil.

Ako na to

Jednou z možností ako rozvoju buskingu v Bratislave pomôcť by mohla byť užšia spolupráca samosprávy s buskerskou komunitou a spoločné prijatie Etického kódexu buskera. Tento dokument by mal pouličných umelcov podporovať a zároveň určovať jasné pravidlá ich správania. Pre príklad netreba chodiť ďaleko. Stačí navštíviť našich susedov v Česku.

ČO O POULIČNOM UMENÍ HOVORIA NAŠI UMELCI

Martin Mňahončák, herec – Kultúry nikdy nie je dosť. Platí to všade na svete a v Bratislave obzvlášť. Ľudia by určite privítali viac kultúrnych vystúpení, či už na ulici, alebo aj v iných priestoroch. Naše hlavné mesto by tým určite získalo na atraktívnosti.

Misha, speváčka – Pouličné umenie je dobrým spôsobom ako v ľuďoch prebudiť tvorivosť. Je tiež vhodnou formou ako upozorniť mladých ľudí na to, že byť kreatívny a originálny je cool. Ja osobne som sa v mnohom inšpirovala pouličnými umelcami v New Yorku. Veľa inšpiratívnych vecí, ktoré som takto videla, využívam dodnes.

Boris Majerník, hudobník, Fuera Fondo – Pouličné hranie vnímam ako výbornú príležitosť prezentovať sa ako umelec a podľa mňa neodmysliteľne patrí medzi základné faktory, ktoré vytvárajú atmosféru ruchu peších zón a náestí

ČO O BUSKINGU HOVORIA SVETOVÍ UMELCI 

Glen Hansard, pesničkár – pre pouličného umelca nefunguje jedna vec – nesmelosť. Pouličný umelec musí pracovať. Musí zahodiť svoje ego a pustiť sa do práce. Hrať svoje pesničky, hrať ich dobre, zarobiť si peniaze a nepliesť sa ľuďom do cesty.

Kanya West, spevák – keď som bol malý, moja matka prijala prácu v Číne a ja som tam za drobné predvádzal ukážky karate. Aby som bol úprimný, dosť ma to bavilo a čo som zarobil, to som minul na zmrzlinu...