IKONA STREDOEURÓPSKEHO KONCEPTUÁLNEHO UMENIA JÚLIUS KOLLER MÁ PRVÚ VLASTNÚ EXPOZÍCIU. KONCOM MARCA TOHTO ROKU BOLO DOKONČENÉ ANTIMÚZEUM J.K. NA ZÁMOČNÍCKEJ ULICI V BRATISLAVE, KTORÉ PRIPRAVILO OZ ANTIMÚZEUM JÚLIUSA KOLLERA V SPOLUPRÁCI SO SLOVENSKOU NÁRODNOU GALÉRIOU. ZÁKLADOM EXPOZÍCIE JE SÚKROMNÁ ZBIERKA.

Základom vôbec prvej samostatnej expozície venovanej Júliusovi Kollerovi je súkromná zbierka, ktorá vznikla v roku 1996, teda v časoch, keď boli kvality tohto, vtedy ešte žijúceho autora zrejmé iba odborníkom. Hlavnú časť vystavenej zbierky tvoria antiobrazy, v ktorých sa Koller vyrovnával s konceptuálnym umením a dobovou klímou. Expozíciu, ktorá ukazuje aj najdôležitejšie momenty zo života umelca a kľúčové témy jeho tvorby, dopĺňajú súvisiace diela a dobové materiály v podobe kartičiek, výpiskov a fotografií zo zbierok Slovenskej národnej galérie.

Súčasťou múzea, ktoré je zároveň aj vzdelávacou platformou venovanou slovenskému konceptualizmu, sú okrem dvoch výstavných podlaží aj dva spoločenské priestory. Na prízemí návštevníkov privíta antiihrisko – interaktívny priestor s ilustráciami autorskej dvojice Fuczik – Kakalík (Ondřej Horák, David Kalika) reflektujúci „športovú“ stránku Júliusa Kollera. Klubovňa v podkroví s pingpongovým stolom uprostred bude môcť v budúcnosti slúžiť pre spoločenské, vzdelávacie a ďalšie komornejšie udalosti.

„Patril ku generácii výtvarníkov, ktorí napriek kultúrnej izolácii svojou tvorbou neparticipovali na dobovom umení socialistického realizmu, ale vybrali sa vlastnou originálnou cestou. Dnes je Július Koller vo svete jedným z našich najrešpektovanejších umelcov. Na otázku „prečo práve Koller?” pritom neexistuje jednoduchá odpoveď. Sčasti to možno súvisí so západnou predstavou o nás (materiálová chudoba prostriedkov a istý kafkovsko-havlovský rozmer Kollerovho anti-umenia). Faktom však zostáva originalita a komplexnosť Kollerovho videnia sveta, otvorenosť a komunikatívnosť jeho umeleckého gesta. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, parížskeho Centre Georges Pompidou, viedenskej Generali Foundation či londýnskej Tate Gallery.“ Petra Hanáková • kurátorka moderného a súčasného umenia SNG.

Keď Gabriel Herczeg v roku 1996 založil Aukčný dom SOGA, mal aj iné ambície, ako len predávať umenie: chcel vybudovať odbornú a solídnu inštitúciu. Aj vďaka Jánovi Abelovskému, prvému riaditeľovi, sa SOGA profilovala na pomedzí galérie a aukčného domu, nekomerčnej inštitúcie a komerčnej firmy. S touto ambíciou súvisela aj na dobu konca 90. rokov plnú vybuchnutých áut a divokej privatizácie neštandardná kúpa (1988) súboru diel Júliusa Kollera. Na tejto akvizícii spolupracoval s Aurelom Hrabušickým zo Slovenskej národnej galérie, ktorému by v tom čase podobný nákup v inštitúcii neprešiel. Po dvadsiatich dvoch rokoch, počas ktorých sa Kollerovo dielo zhodnotilo aj v medzinárodnom kontexte, sa zbierka stala muzeálnou hodnotou a jej majiteľ sa rozhodol, že zbierku vystaví a sprístupní verejnosti. Možno aj preto, aby sa vyhol lákavému pokušeniu niečo z nej predať.

Národná galéria vďaka veľkorysosti Květy Fulierovej, životnej partnerky Júliusa Kollera, obhospodaruje časť pozostalosti tohto konceptuálneho umelca. Aj vďaka tomu je Koller v posledných rokoch v produkciách SNG všadeprítomný (výstava Vedecko-fantastická retrospektíva s obsiahlym katalógom v roku 2010, digitalizácia a prezentácia autorových diel na webumenia.sk, digitálny projekt Čas-opis 1989, stála expozícia Archív Júliusa Kollera). Zapojenie sa SNG do príprav expozície bol preto prirodzeným krokom, o to viac, že galéria ponúka kontinuitu aj v osobe teoretika Aurela Hrabušického. Expozíciu, ako aj fascinujúci dialóg zbierky a materiálu z Kollerovho archívu SNG pripravila Alexandra Kusá v spolupráci a konzultáciách s Aurelom Hrabušickým, Petrou Hanákovou a s Gabrielom Herczegom. Slovenská národná galéria bude expozíciu partnersky využívať pre vzdelávacie programy, lektorské sprievody a prezentácie tém spojených s otázkami slovenského konceptuálneho umenia.

Autorom loga, výstavnej grafiky a pútačov Antimúzea J.K. je grafický dizajnér Braňo Matis. „Osoba a dielo Júliusa Kollera sú pre neho srdcovou záležitosťou, bolo veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa koncept vyvíjal až do výsledku. Aj keď je Kollerovo dielo konceptuálne, vyznačuje sa silnými vizuálnymi znakmi, čo grafického dizajnéra môže zvádzať k súťaži alebo pietnemu podtrhnutiu. Braňo Matis v tomto prípade zvolil inteligentnú cestu interpretácie so znakmi partnerského pritakania – využil Kollerove princípy i farebnosť, aby navrhol sebavedomý a funkčný dizajn. Voľba písma, ako aj princíp pečiatky okrem iného hovoria o Kollerovej hravosti, ktorá sa vždy podriaďovala koncepcii jeho systému, o podiele rukodielnosti na konceptuálnom diele, ale aj o súčasnom dizajne, ktorý nie je iba službou, ale je aj partnerom a ďalšou interpretačnou vrstvou.“ Alexandra Kusá • generálna riaditeľka SNG

Viac informácií nájdete na www.sng.sk a na www.antimuzeum.sk (web stránka bude spustená čoskoro).

rNUlife.sk / Klára Hudáková, SNG