Každoročne stúpa počet pacientov, ktorých trápi vysoké kardiovaskulárne riziko, čím sa zvyšujú šance, že práve neprenosné chronické ochorenia dokážu v budúcnosti prekročiť kapacitu zdravotníckeho systému. Na Slovensku sa srdcovocievne ochorenia podieľajú približne na 50% všetkých úmrtí. A to je len jeden z mnohých dôvodov, prečo sú prevencia a dôsledná liečba srdcovocievnych ochorení tak naliehavé. Štrnásty ročník preventívno-edukačnej kampane MOST (Mesiac O Srdcových Témach) preto upozorňuje na prevenciu a vzťah medzi lekárom a pacientom.

Na Slovensku pretrváva vysoká úmrtnosť pacientov, ktorých postihujú choroby srdca a ciev, z tohto pohľadu sme dokonca jednou z posledných krajín štatistiky Európskej únie. Len pomaly dosahujeme výraznejšie zlepšenie situácie v oblasti kardiovaskulárnych ochorení, pretože u nás je málo známy fakt, že najúčinnejším prístupom je efektívne obmedzovanie rizikových faktorov a prevencia. Štatistiky potvrdzujú, že prevenciu Slováci stále neuznávajú, situácia ale nie je o nič lepšia ani v dodržiavaní liečby.

Slovenskí lekári nahlas varujú pred nízkou mierou súladu pacienta s predpísanou liečbou, čo prirodzene znižuje jej účinnosť a znásobuje problémy a financie. Zdravotníci pritom tvrdia, že počty ľudí, ktorí nerešpektujú ich odporúčania, možno zmeniť. Poukazujú na zjednodušenie denných dávok liekov a na informovanosť o nových trendoch. Pozitívny dopad majú aj verejné kampane, pretože oslovujú čoraz viac ľudí a získavajú sľubné výsledky.

Novodobým problémom sa stáva množstvo dezinformácií o negatívnych účinkoch liekov na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré kolujú po internete. Navodzujú zbytočný strach a problémom je aj to, že už menej vidíme pozitívne informácie o dlhodobých prínosoch liečby kardiovaskulárnych ochorení.

Napríklad u väčšiny pacientov s hypertenziou treba na dobrú kontrolu tlaku viac ako jeden liek. To znamená, že musia užívať kombináciu dvoch až troch tabletiek, čo sa do veľkej miery podpisuje na disciplíne dodržiavania liečby. Poctivejší prístup pacienta vidno vtedy, ak sa mu predpíše len jeden viaczložkový liek. V súčasnosti ho dokážu napasovať priamo na mieru, stačí sa o túto možnosť zaujímať u svojho lekára.

Bežne sa stáva, že vysvetľovanie užívania napríklad troch liekov je pre veľa ľudí zdĺhavé, dokonca nudné. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí netušia, čo im lekár v ambulancii hovorí, i keď pri rozhovore z očí do očí všetko odkývajú. Zvyšní odporúčania buď ignorujú úplne alebo ich praktizujú sporadicky. Mnohým by pritom pomohlo, keby s nimi na vyšetrenie prišiel niekto blízky, ktorému sa zdôveria, on by si zapamätal dôležité informácie, respektíve ich dokázal neskôr pripomenúť. Podstatné sú i otázky, ktoré pacient položí lekárovi, pretože úroveň ich vzájomnej komunikácie sa výrazne podpisuje na tom, ako pacient príjme liečbu.

Dnešná prax však čoraz viac prináša situácie, kedy napriek postupu lekára lege artis, vidno neuspokojivé reakcie chorého na liečbu, dokonca až stroskotanie farmakoterapie. Jednou z hlavných príčin tohto stavu býva neochota, respektíve neschopnosť pacienta k spolupráci, jedným slovom nonadherencia. Pri týchto prípadoch sa zväčša zvyšuje dávka lieku, mení sa, volia sa nové kombinácie liekov či aplikuje odlišný liečebný prístup. To ale neznamená, že sa zvyšuje účinnosť liečby, skôr sa negatívnym spôsobom mení zdravotný stav populácie, čo predstavuje i vzostup nákladov.

,, Slováci dosť podceňujú kardiovaskulárne problémy, čo sa odráža na vysokom počte úmrtí pacientov na choroby srdca a ciev. Ľudia si tiež neuvedomujú, že práve tieto ochorenia ich počas života najviac dostávajú na nemocničné lôžka. V ambulancii ako lekárka stretávam rôznych pacientov, niektorí chcú počúvať, iní majú svoje vlastné predstavy o medicíne. Nájdu sa i takí, ktorí prídu s naštudovaným postupom z internetu a tvrdohlavo sa ho držia. No a svojskou skupinou pacientov sú tí, čo veria na zázračnú a rýchlu liečbu bez vlastného pričinenia. Lenže ten zázrak je v nich samotných, v tom ako dokážu spolupracovať so zdravotníckou komunitou a dodržiavať sebadisciplínu,“ uviedla MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC, primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Odborníci popisujú aj to, čo vedie k odmietaniu. Podľa nich najväčší otáznik predstavujú chorí, ktorí si vôbec nevyzdvihnú predpísaný liek. Niektorí neskôr prezradia, že ho nepotrebujú, iní ich nechcú užívať, ďalší poukazujú na vysokú cenu a časť pacientov tvrdí, že liek v lekárni nedostať.

Druhá fáza nastáva po vyzdvihnutí lieku z lekárne. Ľudia si mnohokrát nevedia alebo nedokážu zapamätať pokyny z ambulancie, užívanie viacerých tabletiek považujú za komplikované. Za odmietnutím liečby stoja tiež obavy z nežiadúcich účinkov.

Zdravotnícka komunita apeluje, že v dnešnej dobe je strategické, aby chorí s chronickými, najmä kardiovaskulárnymi ochoreniami, spolupracovali a akceptovali odporúčania medicínskych pracovníkov. V odbornej praxi sa tomu hovorí adherencia.

,,Medzi pacientom a lekárom je špecifický vzťah, ktorý prirodzene vplýva celý proces liečby. Základom tohto partnerstva je obojstranná dôvera a rešpekt, a preto je dôležité, aby sa pacienti nebáli pýtať na nejasnosti, ktoré si nosia v hlave. Práve vzájomné otázky a odpovede posilnia pozitívnu komunikáciu. Pacient by sa nemal pasívne správať v ambulancii lekára, aktivita je v tomto prípade oveľa viac vítaná. Potom totižto stúpajú šance, že liečba sa bude dodržiavať, a tým pádom je aj účinnejšia,“ dopĺňa MUDr. Adriana Šimková, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo.

Niektorí ľudia si totižto myslia, že po návšteve zdravotníckeho zariadenia, stanovení diagnózy ochorenia a nastavení na liečbu príde okamžitý a zázračný úspech. Neuvedomujú si, že za úspech sa pokladá dosiahnutie sebadisciplíny. Cieľom totižto nie je priniesť lieky z lekárne a uložiť ich do skrinky. Na novej ceste liečbou sa postupne stretávajú s rôznymi výzvami, ako prekonať obezitu, ako sa naučiť spolupracovať s odborným lekárom, ako si nezabúdať zapisovať merania tlaku, či ako si zvyknúť na pravidelné užívanie liekov a pod.. Všetky tieto míľniky im však ukážu, či kráčajú správnym tempom a smerom. A keď kráčajú, tak žijú, čo je v konečnom dôsledku to najpodstatnejšie.

Lekári apelujú na prevenciu a vyzývajú verejnosť, aby sa zapojila do celosvetovej kampane, ktorá má dve nosné témy, ktoré hovoria o pravidelnej kontrole krvného tlaku a spolupráci medzi lekármi a pacientmi. Po tretíkrát sa do tejto akcie zapojili OZ Únia pre zdravšie srdce, Slovenská hypertenziologická spoločnosť a Slovenská kardiologická spoločnosť. Na globálnej úrovni je odborným garantom Medzinárodná spoločnosť pre hypertenziu. Tohtoročný projekt #pretozetitohovorim, #becauseIsayso, #uzisvojliek, zastrešujú na Slovensku tieto aktivity:

• naživo vysielaná online poradňa s MUDr. Janou Bendovou, PhD.
• telefonická infolinka pre všetkých pacientov s ochorením srdca a ciev
• meranie krvného tlaku vo vybraných lekárňach v SR
• online prednášky špičkových kardiológov na nekomerčnej stránke https://www.presrdce.eu

Tichý zabijak

Hypertenzii, teda vysokému krvnému tlaku, sa hovorí aj tichý zabijak. Hypertenzia je multifaktoriálne podmienený chorobný stav, ktorý sa uplatňuje ako úplne nezávislý rizikový činiteľ pri vzniku poškodenia orgánov, orgánových systémov (mozog, obličky, srdcovocievny systém) a pri závažných náhlych príhodách (hypertenzná kríza, mozgové krvácanie a iné). Hypertenzia významným spôsobom ovplyvňuje zdravie, a preto by sme nemali zanedbávať pravidelné meranie krvného tlaku. Horný tlak - ktorý je v obehu v čase srdcovej kontrakcie - systoly, keď srdce vypudzuje krv do obehu, nazývame tlak systolický. Potom tlak klesá a maximálny pokles dosiahne, keď je srdcový sval ochabnutý a srdcové komory sa opäť plnia krvou. Dolný tlak nastáva práve v tomto momente a nazývame ho diastolický tlak.

OTESTUJTE SI SVOJE VEDOMOSTI o krvnom tlaku

1. otázka: Vysoký krvný tlak (hypertenzia) býva typicky sprevádzaný bolesťami hlavy, závratmi a dýchavicou.
a) áno
b) nie - hypertenzia je najčastejšie bezpríznaková
c) hypertenziu vieme diagnostikovať aj bez merania tlaku krvi

2. otázka: Príčina hypertenzie je vo väčšine prípadov známa, a preto sa dá aj vyliečiť.
a) áno
b) nie - príčina je vo väčšine prípadov neznáma, hovoríme preto o esenciálnej alebo primárnej hypertenzii
c) áno, aj preto hovoríme o sekundárnej hypertenzii

3. otázka: Ktoré z nižšie uvedených sú tzv. ovplyvniteľné rizikové faktory hypertenzie?
a) nadmerné solenie
b) obezita
c) nedostatok fyzickej aktivity
d) vyšší vek

4. otázka: Ako zistím, že mám vysoký tlak krvi?
a) odmeriam si tlak krvi
b) spoznám to podľa príznakov
c) nutné odmerať si tlak krvi aspoň 2x s odstupom 1 týždňa a obe hodnoty musia byť vyššie ako 140/90 mmHg
d) ak pri nameraní je tlak krvi vyšší ako 180 mmHg

5. otázka: Ktoré výroky sú správne pri postupe správneho merania tlaku krvi doma?
a) pre použitie v domácnosti sa odporúčajú certifikované digitálne tlakomery.
b) treba dbať na to, aby manžeta bola umiestnená v úrovni srdca
c) pred meraním krvného tlaku je potrebné sedieť v pokoji niekoľko minút v tichej miestnosti
d) vždy treba merať tlak krvi dvakrát s časovým odstupom 1 až 2 minúty

6. otázka: Krvný tlak cez deň je u zdravého človeka v porovnaní s tlakom krvi v noci…
a) vyšší
b) nižší
c) rovnaký

7. otázka: Ktoré z uvedených opatrení môžu viesť k zlepšeniu kontroly hypertenzie?
Odpoveď:
a) obmedzenie solí v potrave
b) zvýšený príjem ovocia a zeleniny
c) zvýšený príjem alkoholu
d) zvýšenie dynamickej fyzickej aktivity

8. otázka: Čo by sme mali vedieť pri užívaní liekov na zníženie tlaku krvi?
Odpoveď:
a) názov lieku a jeho dávkovanie
b) dobu užívania
c) možné nežiaduce účinky
d) možné interakcie s inými liekmi, prípadne so stravou

Správne odpovede:
1. (b), 2. (b), 3. (a, b, c), 4. (c, d), 5. (a, b, c, d), 6. (a), 7. (a, b), 8. (a, b, c, d)

rNUlife.sk / Erika Zimanová, accelerate.sk